Keď sa povie "vodka", zrejme každému sa toto slovo v podvedomí spojí so slovom Rus, Rusko. Ruská vodka je pojem a pitie alkoholu v Rusku všeobecne známym javom.
Naopak, arabský svet si spájame s abstinenciou, lebo pitie alkoholu, popri inom, moslimom zakázal prorok Mohamed. Nedočkajú sa ho ani v siedmom nebi. Mohamedov odpor k alkoholu nepochybne pramenil z pomerov v akých žil. Paradoxom je, že výrobu alkoholu destiláciou, nie kvasením, objavili v siedmom alebo ôsmom storočí práve arabskí alchymisti.
Menej už vieme o tom, že najväčšie problémy s alkoholom mali už pri svojom vzniku Spojené štáty americké. Američania ho najprv ho použili ako mocného sluhu, pomocou ktorého zdecimovali domorodé obyvateľstvo. Z jeho náčelníkov a bojovníkov prostredníctvom štedrých darov urobili alkoholikov. Potom sa na ich kmeňové územie, kde sa nachádzalo nerastné bohatstvo, najmä zlato, vrhli tlupy alkoholom opojených a dobre vyzbrojených dobrodruhov, ktorí vyryžované zlato najčastejšie utrácali opäť za alkohol, čím pomáhali budovať vyššiu, majetkovo najbohatšiu spoločenskú vrstvu. V krátkom čase obchod s alkoholom sa pre ňu stal oveľa významnejším ako obchod s čajom, alkoholizmus sa stal veľkým problémom pre spoločnosť aj pre štát.

Walter Geike: Opitý muž

Prohibícia
28. október, deň kedy mi si pripomíname vznik Československa v roku 1918, je významným dňom aj pre USA. V ten istý deň, ale o rok neskôr, tam bol prijatý zákon, na základe ktorého bola zakázaná výroba a konzumácia alkoholu od 1. januára 1920. Zákon výrobu ani spotrebu alkoholu celkom nezastavil. Naďalej bolo možné vyrábať alkohol pre náboženské a farmaceutické potreby a ako súčasť drogistických výrobkov. V časoch prohibície spotreba alkoholu výrazne vzrástla. Rozbujnel sa čierny obchod s alkoholom a na ňom vyrástla americká mafia, ktorej členovia, resp. rodinní príslušníci sa časom vďaka svojmu bohatstvu získanému s čiernym obchodom s alkoholom dostali až do vedenia štátu v čase, keď prohibícia sa v USA stala už minulosťou, Následkom boja proti alkoholu zomrelo len na otravu spôsobenú denaturovaným alkoholom okolo 50.000 ľudí. Ďalšie desaťtisíce ľudí zomrelo alebo bolo závažne zdravotne postihnutých v dôsledku pitia nekvalitného, po domácky vyrábaného alkoholu. Desaťtisíce prisťahovalcov z dôvodu prohibície opustilo Spojené štáty a ešte pred vypuknutím Veľkej hospodárskej krízy sa vrátilo naspäť do Európy, medzi nimi aj množstvo Slovákov. USA prestali byť vysnívanou krajinou slobody. V Európe, kde sa po 1. svetovej vojne hospodárske pomery vďaka povojnovej konjunktúre zlepšili, sa mohlo slobodne piť naďalej.

Pi, bude z teba chlap!
Slovensko, kde sa donedávna pilo celkom bez obmedzení, pritom nebolo v Európe žiadnou výnimkou. Najstarší obyvatelia dodnes pamätajú, že alkohol sa neodopieral ani deťom v predškolskom veku. Aj na Slovensku nebolo ešte pred 30-40 rokmi nič zvláštneho na tom, keď sa pol deci tvrdého alkoholu nalialo aj šesť ročným deťom, najmä chlapcom, a to nielen na rodinných oslavách, ale aj v krčme. Verejnosť to nielenže tolerovala, ale zväčša priam vyžadovala. Pitie alkoholu bolo prejavom mužnosti. Abstinenti boli na posmech, odmietnutie pohárika urážkou hostiteľa a často aj príčinou bitky. A občas ešte aj je dodnes.

Z dejín alkoholu
Alkohol, jeho výroba a konzumácia má dejiny, ktoré sa dajú rátať na desaťtisíce rokov. Nádoby na výrobu a skladovanie alkoholických nápojov sú známe už z neolitu spred vyše 10.000 rokov. Tradícia všeobecného pitia alkoholických nápojov je pritom nepomerne kratšia. Alkoholické nápoje boli síce známe už v praveku, ale boli to nápoje s nízkym obsahom alkoholu, rôzne typy piva a vína. Spoločnosť opilcami opovrhovala a často ich aj kruto trestala. To sa, samozrejme netýkalo organizovaného pitia na rôznych slávnostiach a príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev.

Medovina
Tradičným slovanským nápojom bola medovina. Ako jej meno naznačuje, je to víno vyrobené z medu. Postup výroby je celkom jednoduchý. Stačí zmiešať med s vodou a a bez ďalších prísad nechať kvasiť cca 40 dní. Takto získané víno by malo mať obsah alkoholu okolo 13%.  Medovina, ktorá sa v slovanskom prostredí spomína už v deviatom storočí n. l., je v skutočnosti veľmi starý nápoj, ktorého pôvod siaha hlboko do praveku. Písomne je doložená už v starovekom Egypte a Ríme, kde neskôr prevládla obľúbenosť vína pripravovaného z hrozna. Dôvody ako v starovekom Ríme, tak aj v Egypte, či Mezopotámii, kde sa vyrábalo oveľa skôr, boli najmä ekonomické. Hrozno bolo lacnejšie ako pravý med, bolo lacnou náhradou medoviny. Odtiaľ, najmä následkom vplyvu Rímskej ríše a neskôr aj šírenia kresťanstva preniklo pestovanie viniča a výroba lacnej náhrady medoviny z neho aj k nám.

Pivo
Alkoholickým nápojom s až trojnásobne nižším obsahom alkoholu je pivo. Jeho pôvod sa hľadá v starovekom Egypte. Vzniká kvasením obilnín a preto je veľmi pravdepodobné, že jeho počiatky sú tam, kde bolo pestovanie obilnín rozvinuté už v dávnych časoch. Pivo bolo v Egypte veľmi populárne, poznali tam 11 druhov piva. Za jeho objaviteľa sa považoval božský Osiris. Varilo sa v každej domácnosti a bolo bežným nápojom. Dávalo sa aj mŕtvym do hrobu. 
Podobné alkoholické nápoje boli známe po celom svete a v rôznych kultúrach. Poznala ich napr. aj staroveká Čína, kde vláda priamo nabádala ľudí ku konzumácii alkoholických nápojov, lebo z alkoholu sa tam, rovnako ako dnes u nás, platila daň.

Vodka
Aj keď „opica“ sa dá navodiť len prostredníctvom nápoja s nízkym obsahom alkoholu, ku skutočnému alkoholizmu ako masovo rozšírenému javu prispel až objav tvrdého alkoholu. Jeho pôvod je pomerne neskorý. O to, v ktorej krajine sa narodil objaviteľ vodky, sa vedú medzi historikmi alkoholu spory. Stalo sa tak vraj už v 8. storočí v Poľsku, či v 9. storočí v Rusku. Iné pramene kladú vznik vodky do 14. storočia a poniektorí považujú za objaviteľov tvrdého alkoholu Írov v 16. storočí. Názov vodka poukazuje na jej slovanský pôvod.
Poľská aj ruská vodka boli spočiatku len o niečo silnejšie ako víno, mali okolo 20% alkoholu. Skutočne tvrdý alkohol ho má až 70% a to je riadny rozdiel. Dnešná 38% alebo 40% vodka pochádza z roku 1865, kedy tento pomer vody a vodky v nápoji ustálil ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev. Výroba tvrdého alkoholu požaduje viacej vedomostí a zručností a zložitejšie technické vybavenie ako výroba piva či vína. Neskorý výskyt destilovaného alkoholu je preto logický, aj keď by „ohnivá voda“ bola veľmi vďačným a zázračným magickým nápojom, ktorý by sa uplatnil v tomto smere najmä v praveku a staroveku. Jeho čas však nastal až v stredoveku a najmä v novoveku. A ako to býva s každým objavom, po tom, čo bolo jeho tajomstvo vyzradené, vedel a vie si ho dnes vyrobiť už ktokoľvek. Na Slovensku to dokázala každá gazdiná pomocou obyčajného hrnca a „lavóra“. Vznikala tak obľúbená „lavórovica“ aj s rôznym množstvom metylalkoholu, ktorá sa najprv, v rozpore s tradíciou, testovala na susedoch a hosťoch.
Podľa štatistických údajov spred pár rokov sa v Európe vypije v priemere 10,9 litra čistého alkoholu na osobu. Najviacej sa pije v Bielorusku (17,5l), potom v Moldavsku (16,8), Litve (15,4l), v Rusku (15,1 litra). V Česku a na Slovensku je to zhodne po 13l na osobu ročne. V USA 9 litrov.

Pitie ako rituál
Medovina, pivo a víno boli spočiatku obradnými nápojmi, ktoré sa používali pri rôznych rituáloch, pri liečení, pri slávnostiach a veselostiach. To nevylučovalo ani ich domácu konzumáciu, ktorá mala svoje pravidlá. Nepilo sa preto, aby sa pilo. Celkom istotne sa vyskytovali aj výnimky z tohto pravidla, ale trvalo stáročia, než sa pitie pre pitie stalo bežným javom. Zdá sa, podľa zachovaných správ, že v Babylónii ešte problém s opilcami nemali, zato antickí Gréci a Rimania ho už riešili. Ako inak, opilci tu spojili svoju chuť na alkohol s náboženstvom a pitím uctievali Bakcha. Bakchanálie sa stali veľmi populárnou slávnosťou. Alkoholizmu prepadlo aj niekoľko rímskych cisárov. Počas vlády niekoľkých z nich dostávali Rimania víno na konzumáciu bezplatne, popri chlebe a mäse. Nečudo, že počet obyvateľov Ríma prudko stúpal, až ho prisťahovalci celkom preplnili. Rímska ríša na čele s alkoholikmi začala upadať a s ňou aj blahobyt Rimanov. Alkoholikov na čele štátu preto vystriedali abstinenti, alebo aspoň ľudia, ctení pre svoju striedmosť v pití.  Rímsku ríšu to ale už nezachránilo.
Napriek tomu sa pilo naďalej. Pitie bolo v každej krajine spočiatku skôr javom rozšíreným vo vyšších spoločenských triedach. Odtiaľ preniklo medzi ostatné obyvateľstvo. Na diskusiu je, či všeobecné pitie viedlo k rozkladu hospodárstva a štátu, alebo či bolo a býva dodnes následkom tohto rozkladu.

Alkohol a dejiny
Pohľadom do nedávnej minulosti objavíme niekoľko príkladov, keď alkohol ovplyvnil politický a hospodársky vývoj štátu. Najznámejším je zrejme príklad opäť z Ruska. Tam sa problém s rozšíreným pitím alkoholu pokúsil v rámci perestrojky riešiť Gorbačov. Hospodárske zaostávanie ZSSR a najmä šok po výbuch elektrárne v Černobyle ho síce nezaviedlo k prohibícii, na to nemal dostatočnú oporu v spoločnosti, ale boli prijaté mnohé opatrenia, ktoré obmedzovali jeho používanie napr. na pracovisku a pod. Žiadny div, že z tohto dôvodu mimoriadne nepopulárneho politika zvrhol opilec Jeľcin, pričom na prevrat, ktorý skončil rozpadom ZSSR mu stačila fľaša vodky. Keď Gorbačov poslal proti parlamentu, ktorý ovládal Jeľcin, vojakov na tankoch, Jeľcin vystúpil na jeho obranu práve s fľašou vodky v ruke, ktorou ponúkol vojakov a tí prešli na jeho stranu. Zachránil tak na krátky čas svoje postavenie, ale štát zničil. Následkom toho ZSSR zanikol, nástupnícky štát Ruská federácia na čele s populárnym alkoholikom sa zmietal v kríze a jeho bohatstvo začala rabovať novovzniknutá domáca oligarchia a západné štáty. Len na doplnenie, onedlho, keď sa Jeľcin stal prezidentom, sám pomocou armády parlament rozohnal. Podobných prípadov sú len v histórii Ruska a iných európskych štátov desiatky.

Všetko s mierou
Alkoholizmus nebol problémom len slovanských národov a alkoholické nápoje ani nemajú so Slovanmi osobitnú spojitosť. Akurát iné národy majú vo väčšej obľube iné značky tvrdého alkoholu ako vodku, Škóti napr. svoju whisky. Ešte v novoveku s problémom alkoholizmu zápasí veľa vyspelých štátov vo svete. K zmierňovaniu používania obľuby alkoholu prispel rozvoj automobilizmu a s ním spojený zákaz používania alkoholických nápojov pri vedení vozidla. Najväčším problémom v spoločnosti však nie je samotný alkohol, ale jeho samoúčelné a najmä nadmerné popíjanie, čo je poučenie, ktoré platí nielen v prípade alkoholu. Všetkého veľa škodí.