Kultový objekt v Holíči bol objavený v roku 1988. K tomuto nálezu chýbajú iné porovnateľné nálezy na území Slovenska, resp. v širšom priestore. Zachránené zvyšky, ako ešte aj čiastočne zachované okolie nálezu, umožňujú identifikovať jeho funkciu a zaradiť ho do kultúrneho okruhu, ktorý má pôvod v praveku a jeho pozostatky nachádzame dodnes v ľudovom zvykosloví a obradoch ako na Slovensku, tak aj v iných krajinách Európy.
Výnimočnosť nálezu v Holíči spočíva najmä v jeho ojedinelosti, ktorá nie je spôsobená tým, že by aj inde na Slovensku takéto objekty neexistovali, ale tým, že donedávna boli ignorované, v teréne nerozpoznané a bez dokumentácie ničené, čo sa len zhodou okolností nestalo aj v prípade Holíča.
(bližšie IN: Irša, R.:, Kamene pradávneho času, 2004, ISBN:80-967164-3-3 ) a v knihe Kultové kamene, tajomné a magické, 2008
Kultový objekt v Holíči je jediným nálezom kamennej „svätyne“ (teda akéhosi predhistorického chrámu), ktorá je nielen dekorovaná kresbami, ale má aj výrazný ústredný kamenný monument, ktorý môžeme zjednodušene nazvať symbolom kultu. Ako vysvetľujeme v časti venovanej vzniku predstavy o „Najvyššej sile“, nemožno mechanicky prenášať neskoršiu kresťanskú symboliku do myslenia tvorcov pravekých a starovekých náboženských objektov, preto ani jednotlivé kamene v tejto svätyni nemožno považovať za vyobrazenia „božie“, ale len za zástupné symboly objektu kultu, akúsi kamennú knihu jeho mágie a mytológie.
Dekorácia na kameňoch
Dekorácia na kameňoch je tvorená vysekanými obrazcami nástrojov, vyrytými čiarami a kresbami postáv a miestami zachovanou maľbou. Nástroje sú atribútmi kultu. Postavy predstavujú ľudí a božstvá. Kamene nie sú „bohmi“, sú to len objekty nesúce informácie, ktoré sa týkajú mytológie, života kmeňa, rodu, je to teda dielo, ktoré možno obsahom prirovnať ku knihe a ako stavebné dielo k chrámu. Kameň č. 6 je na jednej strane celý pokrytý čiarami symbolizujúcimi život, na kameni č. 3 nachádzame žliabky, ktoré slúžili pre prijímanie obete, ďalej sú tu magické čiary a kresba koňa, na základe ktorej môžeme usudzovať na vzťah medzi obeťou a snahou zabezpečiť dostatok, či zdravie poľnohospodárskych zvierat.
Na inom kameni nachádzame scénu na ktorej je lovcom alebo bojovníkom prinášaná obeť bohu. Zoradenie kameňov do kruhu a skupín a výtvarný prejav na nich sú výsledkom prelínania sa mágie, mytológie, astronómie, spoločenskej a náboženskej funkcie objektu.
Na obr. žliabky, čiary a kresba koňa na kameni č. 3
Hlavný idol tvorí kameň, vysoký 680cm, ktorý je pokrytý symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar a symbolov aj na ostatných stranách. čiar. Najvýraznejšie sú vyobrazenia nástrojov.
Na holíčskom kameni nachádzame viacero nástrojov, ktoré pre svoju podobnosť môžeme vysvetliť ako kováčske, tak aj poľnohospodárske nástroje. Nástroj č. 1 považujeme za tĺčik, nákovu (alebo pohár), znak č. 2 za čakan, kladivo, alebo sekeru, znak č. 3 za hák alebo radlo (radlo je v podstate hák), znak č. 4 je koleso – známy symbol boha, č. 5 je kosák (alebo zbraň), znak č. 6, 7 a 8 sú sečné, rezné alebo bodné nástroje, prípadne háky, znak č. 9 znázorňuje parohy, hrable alebo brány.
Aj keď niektoré znaky môžeme vysvetliť rozdielne z hľadiska tvaru a funkcie, ako celok jasne poukazujú na význam aký tu mali. Ide o atribúty Najvyššej sily, ktorá bola v tomto objekte uctievaná.
Najvyšším bohom mužského princípu (HO) v keltskom prostredí bol Taranis, v germánskom Donar, v anglosaskom Thunderer, v škandinávskom Thór, v slovanskom Perún... Atribútmi týchto bohov (v princípe však ide stále o toho istého boha, len pomenovaného iným slovom) bol v najstaršom období kyjak, neskôr kladivo, sekera a kopija alebo šíp, pôvodne bojovníkova výzbroj, neskôr považovaná za symboly hromu a blesku.
Na pomerne malom priestore sa tu nachádza množstvo čiar a niekoľko obrazcov, z ktorých je najdôležitejší kríž s kruhom vpravo hore. Je to symbol, ktorý poznáme z celého indoeurópskeho priestoru, ale najmä z Mezopotámie ako vyobrazenie Najvyššieho boha, ktorý je v prírode, v kulte štvorca, zastúpený Slnkom. Plocha špice kameňa je rozdelená na štyri polia. Vo dvoch dolných poliach sú zreteľnejšie vidieť dve kolesá, zrejme časť dvojkolesového voza. Celá plocha je pokrytá sieťou čiar, vytvárajúcich skutočnú sieť s okami. Táto sieť prechádza ako cez obrazce, tak aj cez kresby nástrojov na inej časti kameňa, vznikla teda ako posledná.
Súbor znakov a vyobrazení bohov naznačuje, že tunajší kult bol kultom zmiešaným, alebo symboly pochádzajú z rôznych období, co je vo viacerých prípadoch isté. Tento predpoklad podporuje výskyt kruhu, ako symbolu Mesiaca, aj Slnka, a výskyt kríža.
Dominantným atribútom je znak umiestnený v hornej tretine, ktorý považujeme za čakan, sekeru alebo kladivo. Je však k nemu prikreslené koleso, čo budí dojem poľnohospodárskeho náradia - pluhu.Nie je to však koleso pluhu, koleso je symbolom Najvyššej sily – boha , pri bocnom osvetlení sa zmení na jeho tvár.
Identifikáciu Najvyššej sily umožňujú dve jej vyobrazenia, ktoré sa nachádzajú na iných dvoch kameňoch. Je na nich vyobrazená ľudská postava, v prvom prípade s jedným nástrojom v pravej ruke a čakanom v ľavej ruke, podľa iného názoru sa dole plazí had (drak), ktorého boh drží pri zemi palicou. V druhom prípade je vyobrazený boh s tromi atribútmi – parohmi, pohárom (roh hojnosti) a palicou (alebo hadom v ruke). Tieto vyobrazenia potvrdzujú, že predmetom kultu bol boh, ktorý mal blízko k nadprirodzenej bytosti typu Veles, Dagda, Taranis alebo Perún. Z tohto hľadiska je funkcia tohto kultového miesta jasná, aj keď konkrétne mená božstva a staviteľov objektu neobsahuje.
Zadná strana kameňa má drsný, na dekorovanie menej vhodný povrch. Napriek tomu je tiež pokrytá vysekanými žliabkami, ryhami a drobnejšími čiarami. Najvýraznejší je šikmo situovaný „žliabok“ obdĺžnikového tvaru pri samom vrchole, tri menej výrazné žliabky približne rovnakej veľkosti a orientácie sa nachádzajú pod ním. Aj keď ich umiestnenie a počet nie sú náhodné, na ich význam tu môžeme usudzovať len podľa umiestnenia na vrchole kameňa, podľa ich počtu a rozdelenia do dvoch radov. Cez nadzemnú časť kameňa vedú dve šikmé, takmer súbežné ryhy a množstvo skupín drobnejších čiar.
Popis kultového objektu
Kultový objekt sa nachádzal na malom pahorku na okraji stredu mesta Holíč, ktoré leží na západnom Slovensku, v nadmorskej výške cca 192 m n. m., na juhozápadnom svahu pieskovej duny, orientovanej v smere SZ–JV. Zhodou okolností toto územie nebolo do roku 1988 zasiahnuté výstavbou, napriek tomu, že nad ním ležalo stredoveké mestečko a ulice pod ním boli zastavané od 15.-17. storočia. Jedným z dôvodov nezastavania tejto časti intravilánu bola samotná existencia kultového objektu, ktorého vybudovanie sprevádzali také úpravy terénu, ktoré boli určitou prekážkou na využitie tohto územia na stavebné účely.
Na spomínanom pahorku bolo identifikovaných niekoľko kultových objektov, ktoré majú spoločnú ideu – kruh. Predpokladáme, že objekt vznikol v dobe kamennej ako sakrálne miesto kruhového typu, ktoré bolo vybudované na mieste staršieho kultového objektu – veľkej obetnej jamy. Takéto svätyne boli objavené aj na južnej Morave a v Rakúsku a sú datované do obdobia pred 5.500–6.500 rokmi. Neskôr bola svätyňa prestavaná na objekt megalitického typu. Rôzne typy kresieb na kameňoch naznačujú, že bol používaný ešte v dobe železnej, do ktorej datujem poslednú prestavbu už kamenného objektu. Z hľadiska ideových predstáv mohol takýto kultový objekt slúžiť až do nástupu kresťanstva.
Niekoľko kultových objektov na holíčskom vŕšku nasvedčuje na kontinuitu osídlenia a kontinuitu náboženských predstáv. Samotná, aj keď kedysi výnimočná poloha tohto miesta, by nepostačovala na vznik nových kultových objektov na tomto mieste nezávisle na sebe, lebo v neďalekom okolí sa dá nájsť viacero iných miest vhodných na zriadenie kultového objektu.
Výskum objektu prebiehal formou sledovania stavebných prác v rokoch 1988-2004, pričom veľká časť objektu nebola odstránená po ploche, ale odbagrovávaním svahu do výšky cca 5 m, čím vznikali rezy v šírke cca 2 m (operačný priestor bagra). Práve tieto rezy, spolu so satelitnými a leteckými snímkami terénu umožnili odhaliť na pahorku viacero kultových objektov.
Ústredným, najväčším kultovým objektom na pahorku je rondel (A) o priemere 60m s jedným vnútorným kruhom o priemere cca 23 m.
Popri tomto najvýraznejšom kruhovom kultovom objekte sa na pahorku nachádzalo niekoľko ďalších kruhových priekop väčšieho aj menšieho priemeru, ktoré nerešpektovali rondel „A“. Vo vnútri rondelu A, teda medzi vnútorným a vonkajším kruhom sa nachádzala kruhová kultová jama v ktorej bol nájdený kamenný kultový objekt, ďalšia veľká jama sa nachádzala symetricky na protiľahlej strane, opäť medzi vonkajším a vnútorným kruhom rondelu A. Po porovnaní satelitných snímok vyhotovených pred začiatkom stavebných prác s nálezmi z terénu bolo zistené, že menšia kamenná stavba sa nachádzala aj v strede rondelu, v priestore jeho vnútorného kruhu. Popri týchto objektoch sa v priestore rondelu A nachádzali ďalšie menšie kultové objekty, ktoré vedú cez priekopy rondelu. V tesnej blízkosti rondelu sú vidieť útvary vytvorené pomocou priekop, ktoré majú tvar špirál, ale tiež kresby zvierat. Vo vzdialenosti 110 m od stredu rondelu sa nachádza umelo nasypaný vŕšok, vysoký 8 m, dnes nazývaný Kalváriou, ktorý je súčasťou kultových objektov nachádzajúcich sa na tomto mieste, a ďalšia veľká jama juhozápadne od „Kalvárie“, ktorá súvisí s kamenným kultovým objektom severozápadne od nej. Zložitosť situácie je zapríčinená dlhodobým využívaním tohto pahorku na kultové účely, pričom kultová stavba nebola neustále obnovovaná do pôvodného stavu, ale rovnaká idea bola niekoľko krát zopakovaná pomocou nových kruhov z cca 5-7 m širokých a hlbokých priekop o priemere 60 m a viac.
Holíčsky rondel má niektoré znaky spoločné s inými európskymi rondelmi, odlišuje sa od nich umiestnením na juhozápadnú stranu pahorku (ostatné ležia buď na rovine alebo zväčša na južnej a juhovýchodnej strane), zahĺbením kultového miesta do svahu a jeho obklopením nielen priekopou ale aj veľkým a širokým valom (čiastočne vytvoreným za použitia zvyšku svahu pahorku a čiastočne nasypaným z materiálu vyťaženého pri hĺbení kultovej jamy a priekop). Túto odlišnosť vysvetľujem práve prebudovaním staršej veľkej kultovej jamy s čisto obetnou funkciou na sakrálne miesto s rozšírenou funkciou pravekého kalendára slúžiaceho aj praktickým potrebám neolitických poľnohospodárov. Stavby tohto typu mávajú štyri vstupy orientované buď priamo na svetové strany alebo medzi ne. V tejto fáze, teda v čase prebudovania obetnej jamy na rondel, boli okolo staršej kultovej jamy vybudované dve priekopy (P1 a P2), a to súčasne, alebo s väčším časovým odstupom, pričom priemer vonkajšej priekopy je cca 60 m. Pri budovaní priekop stavitelia narazili na blízky svah pahorku, čo možno považovať za dôkaz, že rondel tu nevznikol ako nová stavba na zelenej lúke, ale že vznikol prebudovaním staršieho objektu, pri ktorom sa pôvodne nerátalo s rozširovaním stavby cez pahorok. Stavitelia, ak by nenadväzovali na veľký, starší kultový objekt, mohli posunúť stavbu na nižšie alebo vyššie položené miesto, vhodnejšie pre takto veľký objekt.
Juhovýchodný vstup do objektu je vidieť aj na fotografiách zhotovených z výšky. Na nich je tiež vidieť dodnes zachovaná jama kruhového tvaru o priemere cca 23–24 m, ležiaca juhozápadne od Kalvárie, v jej tesnej blízkosti. Túto jamu s rovnako veľkou kultovou jamou ležiacou v sledovanom objekte spájala 87 m dlhá a 8,5–9 m široká cesta. Rysuje sa tu tak možnosť existencie ďalšieho, ešte nezničeného kultového objektu, tentoraz ležiaceho na obvyklom juhovýchodnom svahu pahorku. Nie je to jediný ďalší kruhový objekt veľkého priemeru (nad 15–20 metrov), ktorý na leteckých snímkach môžeme nájsť. Spojenie dvoch veľkých jám širokou cestou tu naznačuje existenciu sústavy kultových objektov vybudovaných buď súčasne, alebo vznikajúcich postupne.
Z hľadiska prezentácie náboženských predstáv je najdôležitejšia tu sa nachádzajúca kamenná stavba.
V západnej Európe sa tamojšie kultové miesta ohraničené kruhovými valmi a priekopami ďalším vývojom premenili na kultové miesta megalitického typu, teda na objekty doplnené veľkými kameňmi, častokrát dopravenými z veľkej vzdialenosti. V strednej a východnej Európe je doteraz známy len jediný prípad takejto stavby, a to v Holíči. Oproti prípadom známym zo západnej časti Európy kamene sem na staré kultové miesto neboli dopravené z veľkej vzdialenosti, lebo vhodný kameň, veľké pieskovcové bloky, sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti kultového objektu a nikde v širšom okolí sa nenachádza žiadny zdroj iného, vhodnejšieho stavebného materiálu.
Rekonštrukcia pôdorysnej dispozície narážala po dlhú dobu na ťažkosti spôsobené čiastočným zničeným objektu pred začiatkom jeho dokumentovania. Ale po mnohých rokoch sa objavil prameň, ktorý priniesol nielen vysvetlenie situácie zachytenej počas viacročnej likvidácie pahorku, ale potvrdil aj počiatočný predpoklad, že ústredný kameň objektu sa nachádzal v jeho strede. Tým novým prameňom sú letecké, resp. satelitné snímky terénu vyhotovené do roku 1988.
Kamene sú na snímkach síce povalené a zasypané hlinou, ale vegetácia nad nimi prezrádza ich prítomnosť. Niektoré kamene boli pri likvidácii povalené dovnútra objektu, iné von. Absencia stôp po niektorých na fotografii môže mať viaceré dôvody, avšak dva kamene zo štyroch na fotografii chýbajúcich kamenov sme našli priamo v teréne na pôvodnom mieste.
Na leteckej snímke je zretelne vidiet rondel – velký kultový objekt vytvorený priekopou vyhlbenou do kruhu. Priekopa je miestami vyše 5 metrov hlboká a 7 metrov široká. Rondel má priemer 60 metrov. |
