Autor: © Rudolf Irša, zverejnené 27. V. 2015

Letný slnovrat býval oddávna spojený s jednou z najvýznamnejších slávnosti kalendárneho roka. Ak povieme „oddávna“, priznávame tým, že to bolo tak dávno, že v podstate ani netušíme kto a kedy začal tento sviatok oslavovať prvý. Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete. Predpokladá sa, že staroveké kultúry sa vyvíjali izolovane, že medzi väčšinou kontinentov neexistoval kontakt a preto všetky podobnosti v kultúre, ale aj v jazyku, architektúre atď. sú buď náhodné, alebo sú dôkazom o platnosti evolučnej teórie. Malá časť odborníkov je však iného názoru, za podobnosťami nevidí náhodu ani evolúciu, ale existenciu dávnej kultúry, ktorá siaha do predbiblických čias a preto je zaznávaná. Pozostatkom tej dávnej kultúry, ktorá trvala tisíce rokov, sú aj slávnosti letného slnovratu. V roku 2015 letný slnovrat u nás – začiatok leta a zároveň najdlhší deň v roku –  nastane 21. júna o 18:38 letného stredoeurópskeho času.

Príprava na slávnosť letného
slnovratu pri megalitickom kameni v Holíči

Kalendárne slávnosti sú obvykle spájané s kultúrou poľnohospodárov, lebo logicky sa predpokladá, že práve oni boli termínmi poľnohospodárskych prác viazaní na konkrétne ročné obdobia. Lenže, zdá sa, že kultové miesta spojené s kalendárom sú viazané už na kultúry kočojúcej populácie a majú počiatok prinajmenej pred desiatkami tisíc rokov a poľnohospodárske kultúry ich prevzali až neskôr. Aj u kočujúcich spoločností má existencia kultového miesta svoje logické opodstatnenie. Bolo miestom pravidelného stretávania ľudí zo širokého okolia na spoločných slávnostiach vo vopred a pravidelne sa opakujúcich termínoch, čo bolo príležitosťou pre výmenu tovaru, ale aj vzájomnú výmenu genetických informácií,  a tiež riešenia sporov  a podobne.

Tieto kultové miesta nás odkazujú na ideológiu, ktorá bola úzko spätá s prírodou, so Zemou a Slnkom, ako dvomi pre človeka najdôležitejšími vesmírnymi telesami. Naši dávni predkovia pritom tieto telesá nevnímali tak, ako my dnes. Boli to pre nich živé bytosti, aj keď inak živé, ako si ich pohľad vysvetľujeme dnes. Možno keby sme mali možnosť s nimi prediskutovať ich pohľad na vec, tiež by sme súhlasili s ich názorom. Koniec koncov, je to len otázka definície „života“. Paradoxom je, že dnes na jednej strane považujeme planéty a hviezdy za „neživé“ objekty, pritom práve tieto objekty sú zdrojom nášho života. Inou vecou je zbožštenie vesmírnych telies v náboženských ideológiách, nazeranie na vesmírne telesá podľa vzoru ľudskej rodiny ako na členov veľkej božskej rodiny. 

Tradícia slávenia letného slnovratu a ostatných kalendárnych sviatkov sa prispôsobovala mysleniu ľudí novej doby a ich novej ideológii, čo sa deje dodnes. Dnes sa preto pre oslavy tohto pradávneho sviatku hľadá nová obsahová aj ideová náplň, lebo jeho pokresťančenie sa nakoniec, napr. v porovnaní so zimným slnovratom, nevydarilo. Letný slnovrat, napriek tomu, že mu bol vložený kresťanský význam, zostal najmä ľudovým sviatkom a tradícia tu bola často oveľa mocnejšia ako kresťanské zákazy a kresťanská morálka. Donedávna, prinajmenej do sedemdesiatych – osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia (možno niekde až dodnes) sa napr. na Slovensku miestami zachoval zvyk, či skôr obrad posvätnej promiskuity, ktorý je v príkrom rozpore s kresťanstvom. Tento lákavý obrad mal pritom veľký význam práve na udržanie rodinných zväzkov, lebo povoľoval to, čo bolo mimo slávnosť zakázané, čiže manželskú neveru a tiež predmanželské „hry“. To malo mimoriadny psychologický účinok na tých, ktorí sa tohto obradu zúčastnili, bez tragickej dohry rozchodu alebo zhoršenia vzájomných vzťahov.

 Letný slnovrat bol významným sviatkom už aj pre svoje umiestnenie do relatívne pokojného obdobia poľnohospodárskych prác, po skončení jarných prác a pred začiatok žatvy. Aj chovatelia dobytka mali s dobytkom v tom čase najmenej starostí, lebo dobytok mal dostatok potravy. Spolu s teplým počasím to bol veľmi vhodný termín na veľkú spoločenskú udalosť.

Po tom, čo cirkev premenila zimný slnovrat na oslavu narodenia Krista, najvhodnejším sa pre letný slnovrat hodila oslava narodenia Jána Krstiteľa, mýtickej postavy, ktorá pokrstila Krista. Novej ideovej náplni starobylého sviatku napomohla aj podobnosť mien . Lenže Jan pôvodne nebol kresťanským svätým, bolo to meno dávneho obra, ktorý sa v rôznych krajinách nazýva podobne (Gan, Žan), vo francúzštine je z neho slovo Giant – obor a v podobe Ant ho poznáme aj v slovenčine ako jedno z mien slovanských kmeňov. Dnes je mylne toto meno odvodzované z hebrejčiny.

Meno Jun (Jan, Jug, Jag) ako meno Slnka sláveného počas letného slnovratu má starobylý pôvod. Môže súvisieť s dávnym menom pre oheň alebo pre obra (ohňu nasvedčuje aj čínske meno spoločného princípu „jang“, blízke k indoeurópskemu koreňu slova pre oheň „agni“, slovenské „jagať sa“, „juh“ – „južný“ od „jug“ atď.). Pre odvodenie „Juna“ od ohňa svedčí aj slovenské slovo „jančiť“ – v zmysle poskakovať, blázniť sa, čo je alegória na plameň. Iné meno označujúce u Slovanov „obra“ je Avar a tiež Hun (podľa toho, alebo zhodou okolností boli nazvaní aj Avari a Huni). Najbližšie k „Jun“ (Gun) má meno „HUN“, čo je veľmi blízke k menu mesiaca „JÚN“ v ktorom letný slnovrat nastáva. Meno mesiaca jún síce dnes pochádza z rímskeho kalendára, ale Rimania tiež žili v Európe a mnohé výrazy a termíny prevzali zo spoločného ideového základu alebo od slovanských Venetov. Slnovrat bol nazývaný sviatkom ohňa alebo Obra – Slnka – hunským, junským, jánskym sviatkom. Slovo „hun“ (a „jun“- „jan“) patrí k starým slovenským slovám, dnes zachovaným viacej v iných jazykoch. Partnerkou Juna (Juga, Jana) bola pri tomto sviatku Jana (Jaga...) – tu v podobe ženy na vrchole svojej moci. Jun-Jug symbolizoval Slnko, Juna bola  Zem. Samotné meno Jun sa dá odvodiť od toho istého základu ako slovenské slovo „junák“ – mládenec. Toto slovo nepochádza z nemeckého „junge“, ako čítame v prácach slovenských germanofilov,  ale je starým slovenským slovom (so spoločným pôvodom aj v nemčine). „Jung“ je v podstate čínsky „Jang“ – označuje mužskú Silu – ktorej najviacej je v mladom mužovi – junákovi. Juna je ženský tvar odvodený od junáka – čiže dievka, mladá žena (opäť blízke k čínskemu ženskému princípu „Jin“). Janu a Juga pripomínajú dva princípy z celkom inej oblasti – (Jin a Jang), ktorá mala s našou kedysi dávno spoločnú ideológiu. Takýchto podobností nachádzame viacej. Jana a Jug v našom prostredí označovali mladú, mocnú Zem a Slnko na vrchole svojej sily.

V Európe sa rovnaký podvojný princíp zachoval buď v podobe božskej dvojice, alebo v podobe božstva s dvomi tvárami, akým bol napríklad rímsky Janus. Janus bol patriarchálnym bohom s dvomi tvárami, jednou obrátenou do minulosti, druhou do budúcnosti, jedna označovala počiatok, druhá koniec. Nepochybne jeho prototypom bolo božstvo s jednou ženskou tvárou – počiatkom a druhou mužskou tvárou – koncom. Samotné meno JAN(us), v základe totožné s čínskym Jangom (a naším Janom–Junom–Jugom) je dôkazom pradávnosti spoločnej čínskej a európskej filozofickej koncepcie nadprirodzených Mocí a Síl.

Pre všetky postavy dvojíc Slávností kedysi platilo, že neboli bohmi ani démonmi, ale boli symbolmi, princípmi. K ich zbožšteniu prišlo až pod vplyvom premeny mágie na náboženstvo. Ľudia vystupujúci v úlohe týchto symbolov neboli považovaní za bohov. Až živých ľudí – živé symboly nahradili obrazy, bola otvorená cesta k zbožňovaniu týchto obrazov, sôch, k ich noseniu v procesiách a k ich uctievaniu, čo poznáme aj zo súčasnosti.

Niektoré zvyky spojené s letným slnovratom zachytili ešte nedávne etnografické výskumy aj na Slovensku, pričom z iných prípadov vieme, že viaceré tradície majú skutočne pôvod ešte v pohanských obradoch zaznamenaných pred tisícročím, sú v princípe s nimi totožné. Je to napr. zapaľovanie ohňov na štyri svetové strany, alebo vitie vencov dievčatami, ktoré ich museli viť podvečer mlčky z magického počtu deviatich druhov kvetín. Tými sa potom vyzdobili, kladúc si venčeky na hlavu a podvečer spolu s mládencami preskakovali oheň. Veniec nadobúdal čarovnú moc, pohľadom cez neho bolo vraj možné zbadať v plápolajúcom ohni tvár nastávajúceho. Hádzaním venca na strom sa veštilo o koľko rokov sa dievča vydá. Bolo to toľko rokov, koľko bolo neúspešných pokusov. Nasledovali nočné hry. Pre tých, ktorí si k nim nenašli partnera bolo náhradou zbieranie liečivých rastlín, ktoré, nazberané práve počas slávnosti, mali čarovné účinky. Ráno sa všetci zúčastnení na slávnosti išli vykúpať k najbližšiemu vodnému toku, pričom vence dievčatá pustili dole vodou.

Dnes sa slávnostiam letného slnovratu hľadá nová obsahová náplň. Niektorí pátrajú v minulosti, hľadajúc v nich bohov, ktorým by sa mohli klaňať, iní obracajú svoju pozornosť ešte ďalej do minulosti, uctievajúc týmto spôsobom život a prírodu. Najčastejšie sú však slávnosti ponímané ako komerčná záležitosť, spojená s nejakou kultúrnou akciou, vystúpením folklórnych, alebo celkom netradičných súborov. Na Slovensku niekoľko krát rôzni nadšenci zorganizovali slávnosť letného slnovratu pri kultových kameňoch zo svätyne v Holíči, ktorá je zatiaľ jedinou známou svätyňou s kameňmi  megalitického typu, pripomínajúca svetoznáme anglické Stonehenge. Tamojších slávnosti letného slnovratu v Anglicku sa zúčastňujú tisíce ľudí. Tieto sú organizované ako keltská slávnosť, samozrejme, ide o slávnosť, ktorá nemá kontinuitu ani dávnu tradíciu. Stonehenge bolo po tisícročia opustené a nanovo bolo rekonštruované až v novoveku, pričom akcie okolo neho konané sú len romantickým predstavením, aj keď istotne sa medzi účastníkmi nájdu takí, ktorí svoju účasť vnímajú inak.

Ťažko rozhodnúť, kto robí správne, keď všetkým chýba idea, ktorú by si práve slávnosťou slnovratu pripomínali a ctili. Nakoniec, tá často chýba aj našim tradíciam, ktoré sú síce vykonávané kontinuálne možno až po tisícročia, ale ich účastníci sa nad ich zmyslom už po stáročia ani nezamýšľajú.  Pre nás, ktorí nepodľahneme potrebe účasti na párkopivnej akcii so vstupným a pohodlím v podobe rezervovaného stola, ku ktorému sa dá prísť s vlastným autom,  letný slnovrat môže byť dobrá príležitosť pre turisticky zameranú spoločenskú akciu v užšom kruhu, konanú  v prírode, spojenú  s kúpaním sa v atmosfére vychádzajúceho slnka, čo je pre mnohých krásny zážitok, ktorí dokáže prekonať aj zážitky z dovolenky v exotických krajoch. Samozrejme, ak máme šťastie na pekný kúsok prírody, dobré počasie a hlavne správne naladených účastníkov. Ideou tohto sviatku by mala byť vždy úcta k všetkému živému okolo nás, k prírode a najmä navzájom k samým sebe. Aspoň raz v roku.