Svätoplukova staroslovenská ríša

Vznik slovanských kráľovstiev, ako rovnocenných na sebe nezávislých správnych celkov na území dnešného Slo­­venska, možno datovať do obdobia krátko po roku 796, kedy bola Avarská ríša porazená Frankmi. Ob­javujú sa prvé správy o slovenských kráľoch sídliacich okolo Dunaja v susedstve Panónie (v roku 803, 7 rokov po porážke Avarov). Prvým po mene známym panovníkom nad Dunajom je Pribina (828). Kráľovstvo s centrom v Nitre vystu­puje odvtedy ako samosprávny celok s vlastným panovníkom. Z písomných prame­ňov z nasledujúceho obdobia poznáme už dvoch kráľov – Rastislava (od 846), Svätopluka (od 862) a neskôr aj tretieho - Koceľa. Nitra bola sídlom Svätopluka. K spojeniu obidvoch kráľovstiev pod vládou jedného panovníka prišlo po tom, čo Ras­tislav zajatý Svätoplukom bol zbavený vlády nad svojím kráľovstvom. V roku 871 Svätopluk pripojil Rastislavove kráľovstvo k svojmu. Svätopluk Rastislavove kráľovstvo a jeho starobylé (staroslávne) mesto (Hrad) nedobyl, ale oslobodil od Frankov, čo malo nesmierny význam pre jeho pozíciu v novozískanom kráľovstve, kde sa tiež stal kráľom, rovnako ako vo svojom nitrianskom kráľovstve. Preto, aj keď sa bezpochyby od toho času často zdržiaval na Hrade, je isté, že si ponechal významnejší post – nitriansky stolec, ktorý neobsadil žiadnym príbuzným, lebo Svätopluk sa celkom iste nevzdal svojho nitrianskeho trónu v prospech niekoho iného. V opačnom prípade by ani jeho úsilie získať Rastislavov stolec nemalo žiadny význam.

Bol to nitriansky kráľ Svätopluk, ktorý získal Rastisla­vove kráľovstvo (resp. využil ľudové povstanie a nechal sa prehlásiť za jeho panovníka, keď predtým domáceho pa­novníka odstránil) a nie naopak, a aby to nebolo málo, v ďalšom zdôvodňujeme, že aj Rastislavove „Starobylé mesto“ ležalo na dnešnom Slovensku. Rastislav bol Svätoplukov príbuzný, čo u panovníckych rodov je tu samozrejmosťou. To však nie je vôbec podstatné, lebo Pribina, Rastislav a Svätopluk mali svoje sídla na dnešnom Slovensku, vládli Slovenom a preto boli slovenskými kráľmi .

Svätopluk, ktorý sa stal vládcom v Nitre v roku 854, sa na­rodil krátko predtým než Mojmír Nitru obsadil. Pova­žujeme ho za Mojmírovho prasynovca, na čo poukazuje tvrdenie, že bol Rastislavo­vym synovcom. Tvrdenie, že pred Svätoplukom vládol v Nitre Rastislav je zjavne nesprávne. Je to len predpoklad predpokladajúci, že jedno kráľovstvo bolo voči dru­hému nadriadené, a to podriadené malo sídlo v Nitre. Pre tento predpo­klad chýba opora v dôkazoch. Naopak, aj nasledovné roky ukázali, že aj po vyhnaní Pribinu je Nitra významnejším mestom, neskôr tu sídli Svätopluk I., najvýznamnejší spomedzi nitrianskych Svätoplukovcov, ktorý si nakoniec podmaní aj susedné Rastislavove kráľovstvo (so sídlom v Bratislave, ktoré sa predtým osamostatnilo až v roku 846 v dôsledku franského zásahu a po ťažkých bojoch, čo dokladajú franskí kronikári). Neskôr všetky tri kráľovstvá (vrátane Koceľovho) vystupujú ako rovnocenní partneri na medzinárodnej scéne (napr. v problematike cyrilometodskej misie). Údaj, že Mojmír I. zomrel v roku 846 nie je spoľahlivý. Mojmír nevládol ani v Nitre, ani nikde inde na území dnešného Slovenska a Moravy, preto nie je potrebné dávať do súvislosti nastolenie Rastislava na Hrad s Mojmírovym úmrtím.

Konštrukcia o „údelnom kniežat­stve“ v Nitre v obdo­bí Rastislavovej vlády nemá opodstatnenie v historických prame­ňoch, je to len istými historikmi vykonštruovaná sna­ha na nadradenie „moravského“ kniežatstva (ktoré si želajú mať umiestnené na území dnešnej Moravy) nad „nitrianske“, pričom tieto „moravské snahy“ nemajú z národného hľadiska žiadny praktický význam, lebo aj Rastislavovo kráľovstvo ležalo na území dnešného Slovenska a sídelným mestom Rastislava bola Bratislava. Okrem toho Mojmír I. nevládol ani v Rastislavovom, ani vo Svätoplukovom kráľovstve, preto aj jeho predpokladaný rok úmrtia ako príčina franského zásahu (846) je odhadovaný chybne. V tomto roku prichádza do úvahy úmrtie Svätoplukovho otca, ktorému po­dlie­halo CELÉ územie kráľovstva (od Nitry po Bratislavu a Brno).

Pomoravie bolo v tom čase súčasťou Nitrianskeho kráľovstva a preto sa v prameňoch nespomína. V Nitre vládol po Pribinovi Mojmírov brat a po ňom jeho potomkovia. Rastislav vládol v inom slovenskom kráľovstve, ktoré malo sídlo v Bratislave. Po Rastislavovi aj tu vládol Svätopluk. Dobové pramene nerozlišujú medzi postavením Svätopluka a Rastislava. Je z nich celkom jasné, že išlo o dvoch suverénnych panovníkov, ktorí sa usilovali rozšíriť svoju moc na územie svojho suseda, vrátane záujmového územia Franskej ríše, ktorá si zasa nárokovala ich územie.

Už pred rokom 822 pod Nitru patrili Pomoravie a bratislavský Hrad s jeho územím. S Mojmírovou expanziou súvisí aj zničenie Pobedimu, hradiska v Majcichove a iných. Nálezy hrotov šípov v Pobedime priamo dokladajú, že útočníci pochádzali z juhovýchodnej Európy, že išlo o sedmohradských Moravanov (Antov), čiže hradisko zničili Mojmírovi vojaci, v čom panuje takmer jednoznačná zhoda, s tým rozdielom, že českí a slovenskí autori sa domnievajú, že Mojmír útočil z českej (čiže bývalej slovenskej) Moravy.

 

 

 

Obidve Svätoplukove kráľovstvá obývali Slo­veni, kto­rí sa len miestne nazývali aj podľa zemepisných celkov na kto­rých žili alebo podľa významných hradísk okolo ktorých žili. Po odtrhnutí slovenskej Moravy českým štátom sa tam vytvorili podmienky na formovanie sa mo­ravského povedomia, moravskej národnosti, zatiaľ čo na Slovensku slovenské povedomie zostalo dodnes. Pritom názov Morava je pre českú Moravu novšieho dáta, ako označovanie tohto územia slovenským. Veď ešte napr. v Reginovej kronike k roku 876 je Svätoplukove kráľovstvo nazývané „kráľovstvom Slovenov“, čiže Slovákov (obvykle sa to prekladá ako „kráľovstvo Slovanov“). Až český kronikár Kosmas pozná „Svätopluka, kráľa Moravy“, čo je odrazom dobových českých snáh preniesť kráľovstvo zo Slovenska prostredníctvom Moravy do Čiech. Absencia údajov o Morave vo franských kronikách neznamená, že franskí panovníci si v tom čase neuplatňovali nárok na územie Nitrianskeho kráľovstva, ale znamená, že toto kráľovstvo sa nenazývalo „moravským“, ale slovenským. Kráľovstvo Slovenov aj Čechov v týchto kronikách spomínané je. Za moravského panovníka označujú neskôr Svätopluka aj bulharské pramene. Je to pochopiteľné, lebo sedmohradsko–potiská Veľká Morava susedila s jeho kráľovstvom, a preto Bulhari vnímali Svätopluka ako panovníka tej Moravy, o ktorú sami usilovali. Je to stále tá istá Veľká Morava, ktorú spomína Konštantín Porfyrogennet, ktorí ju stotožnil s povodím riek Mureš, Kriš a Tisa, kde sa už po roku 860 a neskôr koncom 9. storočia usadili maďarské kmene.

 

 

 

. Obyvatelia Moravy, aj keď sú pôvodom Sloveni, stratili svoje slovenské povedomie a tým aj historickú väzbu so Svätoplukovym slovenským kráľovstvom. Tento handycap sa dnes niektorí obyvatelia etnografického regiónu Morava usilu­jú nahradiť víziou, že práve ich územie bolo centrom a sídlom „moravských“ (čiže slovenských) panov­níkov. Na tento účel slúži prenesenie sedmohradskej Moravy a jej histórie na územie dnešnej českej Moravy, lebo o vlastnú históriu Moravy a jej kniežatstiev sa z historických prameňov oprieť nedá. Zároveň prostredníctvom hľadania moravských koreňov prvých českých panovníkov sa usilujú prisvojiť si aj kus histórie svojho podmaniteľa – českého štátu. Archeologické nálezy potvrdzujú, že Pomoravie bolo významnou hospodárskou aj vojensko–politickou súčasťou Svätoplukovho slovenského kráľovstva so sídlom v Nitre, ale, žiaľ, neposkytujú žiadne informácie o menách týchto sídiel, ich správcov, miestnych kniežat. Na území Slovenska sa nachádzajú nielen všetky známe mestá z obdobia Svätoplukovho kráľovstva, odtiaľto bolo toto kráľovstvo zjednotené a tu aj bolo jeho hlavné mesto – v Nitre a na Hrade – na bratislavskom hradnom vrchu, v staroslávnom Rastislavovom sídelnom meste.

 

Grad Morava?

Niektorí autori sa domnievajú, že sídlom Metoda bol „grad Morava“ (mesto Mo­rava), lebo bol arcibiskupom svätej moravskej cirkvi. Množstvo kos­tolov nájdených v Mikulčiciach túto do­mnienku zdanlivo potvrdzuje. Nie je však dôvod domnievať sa, že len jed­no z miest ležiacich na dnešnej moravsko–slovenskej rieke Morave alebo v jej blízkosti nieslo meno Morava. Sloveni nazývali menom Morava aj Dunaj a meno sídla Morava sa vyskytuje aj dnes na rôznych miestach

Sídlom biskupstva bolo síce mesto Morava spomínané v roku 873, ale táto Morava leží pri ústí srbskej Moravy do Dunaja. Celá teória o „Veľkej Morave“, ktorej centrom by malo byť dnešné moravsko-slovenské Pomoravie s Valmi a Velehradom, kam je tiež českými Moravákmi kladené hlavné mesto „Veľkej Moravy“ a sídlo Mojmíra, Rastislava a Metoda, sa opiera len o želanie mať toto všetko na území dnešnej Moravy. Na osídlenie v Pomoraví malo vplyv aj obsadenie sedmohradskej Veľkej Moravy Maďarmi po roku 860, odkiaľ časť sedmohradských Moravanov ušla na západ, rovnako ako pol storočia pred nimi Moravanmi vyhnaní Avari. Preto nie náhodou v tom istom čase rastú aj sídla v Pomoraví.

Moravskí archeológovia, ktorí sú presvedčení, že vo Valoch, či na Vele­hrade objavili Svätoplukove sídlo z čias „Veľkej Moravy“ absolútne nelogicky predpokladajú, že Svätopluk, ako panovník Nitrianskeho kráľovstva nepripojil novozískané územie k svojmu, čiže k Nitre, ale naopak, tvrdia, že Svätopluk pripojil svoje kráľovstvo k tomu novozískanému. Ale písomné správy jasne hovoria, že to nitrianske knieža Svätopluk porazil Rastislava, čiže Rastislavove kráľovstvo pripojil k svojmu Nitrianskemu, resp. sa stal pa­no­v­níkom obidvoch kráľovstiev. Týmto aktom nevytvoril žiadny nový štátny útvar, len ovládol územie, o ktoré jeho kráľovstvo prišlo v roku 846.

Nitra s mohutnými hradbami a širokým hos­po­dár­skym záze­mím bola skutočným mestom, v období Sväto­plukovej vlády prinajmenej päť krát väčším ako Valy, ktoré v porovnaní s Nitrou boli len hradiskom na riečnych ostrovoch. Valy sa nepremenili na mesto ako Nitra, ale zanikli. Umiestnenie Valov dokazuje, že to pôvodne nebolo hradisko domáceho obyvateľstva, ale obyvateľstva, ktoré na­šlo ochranu pred Slovenmi v močaristom území na riečnom ostrove. Hospodársky ťažilo zo svojej polohy na križovatke dvoch významných obchodných ciest, v čom možno vidieť aj dôvod stavby dvanástich zatiaľ známych kostolov. Okrem toho Valy, aj hradisko Staré Město vznikli oveľa neskôr ako Nitra. Preto nie je možné zamieňať význam Valov, ako dnes z dôvodov včasného zániku hradiska významnej archeologickej lokality, so skutočným významom tohto hradiska a prezentovať ho ako najvýznamnejšie mesto údajnej „Veľkej Moravy“. Valy boli síce významným hradiskom, ale nie natoľko, aby sa mohli stať sídlom panovníka. V žiadnom prípade ich nemožno stotožňovať s „nepredstaviteľnou a nedobytnou Rastislavovou pevnosťou“. Nálezy z jeho okolia potvrdzujú, že Valy boli strážnym hradiskom, ktorého úlohou bolo chrániť vyššie položené Staré Město a ktoré neprispelo k širšiemu rozvoju svojho okolia, ako to vidíme napr. v okolí Nitry alebo Starého Města. Čo možno skutočne zo slovenskej strany obdivovať je nielen sebavedomie jeho objaviteľov, ale aj prezentácia archeologických nálezov, ich propagácia a starostlivosť o ne.

 

Z knihy © IRŠA R.: Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev na Slovensku (2. vydanie knihy MAGNA SLOVENIA – stratené kráľovstvo a zabudnutá slovenská zem)