Autor: © Rudolf Irša, zverejnené 07. IV. 2013

Pangermánska teória o pôvode Slovanov, ktorá bola sformovaná v 18–19. storočí v období rastúceho germánskeho nacionalizmu v podstate tvrdí, že pôvodnými, alebo aspoň z terajších národov najstaršími obyvateľmi veľkej časti Európy boli Germáni. Germánska pravlasť podľa tejto "teórie" siahala od Atlantického oceánu až po Ural. Suevi, Buri, Vandali, Suobeni (Sloveni) a iní, spomínaní v prácach antických autorov, sú považovaní za Germánov, alebo Fínov, Jazygovia sú vraj Sarmati, atď. Ak sa domnievame, že za kategorizáciou týchto starovekých národov či kmeňov stoja akési odborné poznatky a vedecký výskum, sme na veľkom omyle. Sú to názory jednotlivých autorov, ktoré sú produktom ich etnickej a politickej orientácie a doby v ktorej žili, resp. žijú. Nevieme totiž akým jazykom tieto jednotlivé kmene hovorili a dokonca ani nevieme, či ide o ich originálne mená, či sú zachytené správne,  alebo ide o preklady ich mien,  či sa tak nazývali oni samotní, alebo ich tak nazývali len ich susedia. Nuž, ak niekto považuje Slovenov za fínsky alebo germánsky kmeň asi ani netreba k tomu nič dodávať. Pokiaľ to, samozrejme, neznamená, že slovom "germánske" sa v tom čase označovalo jedno z území Slovanov, ktoré až neskôr v stredoveku z veľkej časti obsadili Nemci a s krajinou si osvojili aj jej meno. To sa stávalo v minulosti často. Avšak v tomto prípade sa to stalo až veľmi neskoro, celkom nedávno. Pokiaľ ide o Jazygov žijúcich v Sarmatii, nič bližšie k slovu "slovo" ako slovo "jazyk" asi nenájdeme, ani iný vhodnejší výraz pre spoločnosť ľudí hovoriacich spoločným jazykom. Sarmatia bola druhým veľkým územím, ktoré bolo obývané v prevažnej miere Slovanmi a menšou skupinou Sarmatov. Vo  4. storočí  Sarmatov domáce obyvateľstvo z krajiny vyhnalo. Títo Sarmati v počte asi 300.000 osôb prešli na územie Rímskej ríše a usadili sa tam v oblasti dnešného Chorvátska. Bolo však medzi nimi aj veľa Slovenov a tak sa z potomkov Sarmatov stali Slovania. V tom čase tým domácim obyvateľstvom, ktoré ich vyhnalo za Dunaj, nemohol byť preto nikto iný ako Slovania. Žiadne veľké sťahovanie Slovanov do Európy sa nekonalo, lebo Slovania boli v Európe dávnym starovekým národom.

Germania Magna Rhaetia Noricum”.

Pangermánska účelová predstava o rozlohe Veľkej Germánie z roku 1855 podľa nemeckého kartografa Justus Perthesa

 Nemecká pruská ríša investovala veľké prostriedky do výskumu, ktorého účelom bolo dokázať historické právo na územie Európy na východ od nej. Historické vedy na území Nemecka sa stali priamym nástrojom politiky. Vedecký výskum prostredníctvom teórie pangermanizmu  pripravoval cestu dobyvačným vojnám a najmä kolonizácii slovanskej časti Európy a celého sveta obnovenou Nemeckou ríšou a viedol k rozpútaniu dvoch svetových vojen a k nástupu fašizmu. S heslom "Jeden národ –  jedna ríša" prišli už v19. storočí nemeckí autori teórie o sťahovaní národov. Pangermanizmus prenikal do strán, ale aj do hnutí a múzejných, vlastivedných, národopisných, speváckych, divadelných a iných spolkov najmä v Nemecku a v Rakúsko–Uhorsku – v Čechách a na Slovensku.

Nemecké vedecké inštitúcie sa nerozbehli so svojimi výskumami len po slovanskom svete, nielen po celej Európe, ale všade tam, kde plánovali získať nové kolónie, najmä teda po Afrike. Tam bol mimoriadne dôležitý etnologický a jazykovedný výskum, lebo pomocou poznania zvykov v miestnych krajinách bolo možné krajinu rozložiť a ovládnuť. Prioritným cieľom Nemcov však bolo Ruské impérium, kde mali svoju piatu kolónu priamo v štátnej správe –  dokonca na najvyššom mieste, lebo ruská cárska rodina mala nemecké korene. Preto sa ani nemôžeme čudovať tomu, že väčšinu členov ruskej akadémie vied tvorili Nemci! To nemeckí akademici slúžiaci veľkonemeckej ideológii napísali ruské dejiny, ktoré sa v Rusku učia dodnes v školách. V tom čase (1858) sa zmenila dokonca aj ruská bielo-modro-červená zástava na čierno-žlto-bielu (farebne totožnú so vtedajšou nemeckou). V pozadí sa už pripravovala germanizácia Ruska a toto bolo jedným z jej krokov.

Na prvý pohľad je čudné, prečo sa slovanské národy, ich učenci, proti tejto teórii nepostavili. Samozrejme, že nemecké výskumy podnietili výskum aj na druhej strane a časť odbornej verejnosti sa proti tomuto výkladu postavila, ale nemecké média mali prevahu, veľa študentov študovalo na nemeckých univerzitách,  kde im patrične vymyli mozog, čomu dnes moderne hovoríme "brainwashing", ktorý tak úspešne funguje aj na dnešnú mládež. Časť inteligencie nakúpili prostredníctvom vhodných pracovných miest a zvyšok bádateľov zosmiešnili svojimi "odbornými stanoviskami". Dodnes mnohí, takmer všetci slovenskí historici a archeológovia posudzujú dejiny Slovákov a Slovanov z pohľadu nemeckej militaristicko-fašistickej ideológie pangermanizmu, ktorá, aj keď sa tak už nenazýva, je podľa nich jedinou vedeckou teóriou. Nie zhodou okolností je to tá skupina odborníkov, vyhlasujúcich sa za zástancov pravdy a demokracie, ktorá nedávno hľadala na Svätoplukovej soche fašistické motívy presne podľa príslovia – Zlodej kričí, chyťte zlodeja! V súlade s touto ideológiou sú vyučované dejiny Slovanov na našich školách, ale aj v zahraničí. A nie je dôležité, či ide o oficiálny zámer, ktorý by si dnes demokratická, naša či hociktorá iná vláda nemohla ani dovoliť verejne prezentovať, alebo ide len o pôsobenie džina raz vypusteného z fľaše.

Slovania si ako protiváhu pangermánskej teórii vytvorili teóriu Panslavizmu. Tá neviedla ani k fašizmu, ani k inej totalite, ale mala hlavne obranný charakter, lebo nebezpečenstvo nacionalizmu je úmerné veľkosti národa. Malý národ ochraňuje, veľký ženie do záhuby, ako ukazujú dejiny. Medzi Slovákmi už od 17-teho storočia nachádzame učencov, ktorí prostredníctvom vlastného výskumu prameňov formovali teórie, na základe ktorých boli slovanské národy považované za najstaršie európske národy. V 19-tom storočí napr. Sasinek vo svojom Dejepise Slovákov píše: "Dejepisci dosť si nalámali hlavy, prečo predkovia naši od Rimanov pomenovaní boli Quadami. Dľa môjho zdania znie to vlastne Vagii (Važania, Povážania); lebo "Qu" je rovné písmenu "V" tiež v mene Quandalus miesto Vandalus atď.; podobne "g" je miesto písmena "d" v mene Remidius miesto Remigius; Andel miesto Angelus atď."

 Samozrejme, aj so Sasinkom možno v mnohom polemizovať, okrem iného aj preto, že ani on nebol celkom odolný voči dobovej propagande a názoru tých autorov, ktorí jej podľahli oveľa viacej ako on (napr. Palackého). Preto aj Sasinek sa dopustil vo svojich prácach mnohých omylov, avšak odborne popangermánčení slovenskí akademici namiesto toho, aby jeho a podobné teórie slovanských autorov spresnili a zdokonalili, tak ich odmietli ako nacionalistické, nevedecké, prekonané, lebo tieto teórie preferovali v stredoeurópskom priestore ako starobylý národ Slovanov, nie Germánov. Nečudujme sa, veď ich vychovali maďarskí alebo českí profesori, mnohí s nemeckým národným povedomím.

 Uvedomme si, aká bola v tom čase v Európe situácia  –  Česi, Slováci, Macedónci, Slovinci, Poliaci boli súčasťou iných národných štátov, Bulharsko, Srbsko boli okupované Tureckom, Chorvátsko Uhorskom a v Rusku vládol názor nemeckých akademikov slúžiacich nemeckému imperializmu.  To bolo prostredie, v ktorom sa sformovala pangermánska teória, ktorej princípy dodnes uznávajú slovenskí akademici. Nečudujme sa, veď medzi nimi nachádzame mnohých, ktorí sú pyšní na svoj "germánsky", alebo aspoň neslovenský pôvod po nejakom svojom vzdialenom predkovi, ktorý možno bol práve asimilovaným stredovekým Slovanom, lebo veľká časť Nemcov, vrátane Rakúšanov, sú práve ponemčení Slovania. Aj to je výsledok účinnej propagandy.

  Kto pochybuje, nech sa len pozrie, čo sa dialo a deje okolo jedného z posledných veľkých archeologických nálezov na Slovensku – kniežacieho hrobu v Matejovciach, kde "slovenským"  "odborníkom" , profesionálnym archeológom bolo od prvého okamihu jasné, že boli privolaní k objavu hrobky germánskeho(!) kniežaťa. Možnosť, že by mohlo ísť o slovenské knieža nepripustili ani na okamih – veď Matejovce ležia pod Tatrami, čo by tam slovenské knieža robilo! Okrem toho slovenskosť kniežaťa vylučovala bohatá výbava hrobky, predsa zo školských čias všetci vieme, že "mierumilovní  Slovania s holubičou povahou boli odjakživa chudobní a chodili len v krpcoch". Preto sa ani nečudujme, že obsah hrobky bol odvezený do Nemecka, kde nemecké inštitúcie ho už patrične odborne spracujú a vyhodnotia.

 Rádioizotopové metódy a analýzy DNA vykonávané v Nemecku zároveň umožnia spoznať pôvod nebožtíka. Sami sme zvedaví, či sa tento germánsky vladár narodil pod Tatrami, alebo k nám prišiel so svojimi družinami z nejakých iných končín, čo je pravdepodobné, pretože sa pohybujeme v období sťahovania národov – povedal vedúci výskumu v rozhovore pre slovenský denník.

 Archeológ teda už skôr ako boli vykonané genetické testy vedel, že ide o "germánske knieža". Napriek tomu, že v hrobke neboli žiadne nálezy, ktoré by sa mohli považovať za výlučne germánske. Časom sme sa skutočne dočkali aj spomínaných genetických testov. Podľa nich knieža pochádzalo z oblasti pri Urale, zo žiadnej "Germánie".

Ak sa domnievame, že to niečo zmenilo na názore o germánskosti kniežaťa, sme na omyle. Ten istý archeológ v článku pre iné noviny neskôr na otázku novinára: Skúmajú to Nemci, Dáni, dávajú na to státisíce eur a skončí to nakoniec na Slovensku. Robia to naozaj nezištne? – odpovedá: "O tom je veda. Je trochu cítiť, že je to germánsky náčelník, preto to radi robia".

A bude germánsky a bude!!! Áno, o tom je naša veda, resp. to, čo sa za vedu považuje a takýchto máme "slovenských vedcov". Preto ani nemôžeme očakávať od nemeckých odborníkov, ktorým sme nález so zohnutým chrbtom odovzdali ako nález germánskeho kniežaťa z územia Slovenska, aby oni prišli k inému názoru, ako naši odborníci, ktorí vedia určiť germánsku príslušnosť pochovaného v hrobke skôr, než je objavená. Pritom Matejovce neležia v oblasti, ktorú Rimania nazývali Germániou, ale ležia v oblasti, ktorú nazývali Sarmatiou. A Sarmatia bola slovanským územím ovládaným Sarmatmi, ktorí pôvodne pochádzali odniekiaľ z Perzie, resp. z oblasti pod Uralom. Podľa genetických testov išlo teda o hrobku nie germánskeho ale sarmatského kniežaťa a v tomto slova zmysle to bolo slovanské knieža, lebo Sarmati v tom čase jazykovo splynuli so Slovanmi, boli ich vedúcou zložkou. Lenže naši pangermánski, či skôr pagermánski vedci vedia, že Slovania sa do tejto oblasti prisťahovali až o storočie, alebo len o pár desaťročí neskôr, resp. len krátko predtým. Existujú síce o stáročia staršie správy, že tu už dávno žili Slovania, ale tie neuznávajú, lebo sa im nehodia.

Výsledok objavu "našich" "vedcov", v budúcnosti prezentovaný priamo pod Tatrami, možno tiež za pomoci nemeckých financií ako dôkaz o tom, že tam bola pôvodne germánska, nie slovenská pravlasť, tak opäť poslúži niečomu inému než by mal – teda poslúži k podkopávaniu slovenského národného sebavedomia priamo v srdci Slovenska. Odborníci zo slovenských inštitúcii si tak budú môcť užívať v cudzine slávu, možno aj zopár z tých tridsať strieborných vo forme študijného pobytu alebo grantu na nejakú germanizačnú publikáciu a my na nich ešte budeme pyšní! Vôbec by nebolo prekvapením, keby pri otváraní germánskeho múzea pod Tatrami sa im ušlo aj nejaké to slovenské štátne ocenenie. Lebo na Slovensku je to tak!

Pritom priamo medzi nemeckými vedcami nachádzame takých, ktorí dokážu oddeliť propagandu od vedy, lenže o ich stanovisko nie je u nás veľký záujem. Títo vedci bez rozpakov označujú napr. Venetov a Vandalov za slovanské kmene, potomkov Ľudu popolnicových polí. Nie z prehnaného nacionalizmu, ako sa argumentuje ak s tým istým názorom operujú poľskí vedci, ale jednoducho preto, že žili na tom istom území kam starovekí autori jednoznačne umiestňujú Slovanov. Samozrejme, hneď sa nájdu iní autori, ktorí vyslovia "pochybnosť" o tom, že Veneti boli Slovania a spochybnia aj historické správy, ktoré o nich ako o Slovanoch hovoria. Ich priskoré objavenie sa v histórii totiž nekorešponduje s pangermánskou nacionalistickou teóriou o príchode Slovanov do Európy až v stredoveku. Okrem toho sú rozšírení na priveľkom území – od Baltského (do 19-teho storočia Venetského) mora až po Benátky – Veneziu, čiže Venetiu na Jadranskom pobreží a nenechávajú tak žiadny priestor pre Germánov, v tom čase sa v skutočnosti tiesniacich na relatívne malom priestore švédskeho polostrova, odkiaľ ich v druhom–treťom storočí nášho letopočtu na lúpežné výpravy do Európy vyhnala náhla zmena podnebia. Malá doba ľadová v tejto oblasti prinútila tamojšie obyvateľstvo hľadať obživu za morom. Tisíc rokov trvajúci nápor dobre zorganizovaných a snahou o prežitie motivovaných lúpežníkov na územie Slovanov, ale aj Keltov a Rímskej ríše síce zmenil národnostnú mapu Európy, ale až potom, nie predtým, ako to svojho času tvrdila nemecká propaganda a politika a ich najvernejšia slúžka história.

Bolo prirodzené, že sa pokúsili prežiť tak ako im to v tom čase situácia dovoľovala a ani nemali inú možnosť. Veď ani dnes sa vo svete nedeje nič iného. Ani naši predkovia neboli iní, neboli žiadne "mierové holubice", ale dlho a často úspešne sa bránili so zbraňou  ruke a občas spolu s germánskymi kmeňmi, pod spoločným vedením sa vydávali na lúpežné výpravy zasa inde. Svet sa neustále dynamicky mení a ani ten dnešný tu nebude naveky. Najmä vtedy nie, ak sa na tie zmeny budeme pozerať so založenými rukami, alebo uprednostníme krátkodobé ekonomické záujmy, čoho sme dnes bežne svedkami nielen u nás. O tisíc rokov budú dejiny písať budúci víťazi a na nás záleží, kto to bude, ak nám vôbec na tom záleží. Niekedy však netreba čakať ani tisíc rokov a veľké zmeny prichádzajú zo dňa na deň. Pre nás, pre Európanov vo všeobecnosti, neradostné demografické prognózy hovoria, že ten deň je už blízko a v ten deň dávny, jeden a pol tisícročia trvajúci boj o krajinu a dejiny medzi Germánmi a Slovanmi sa stane navždy minulosťou.