Staroslovenská ríša 

 V posledných rokoch sa rozprúdila debata, či Slováci boli alebo neboli tvorcami Veľkomoravskej ríše. Veľká časť slovenskej verejnosti čerpajúca svoje vedomosti z československých učebníc histórie predpokladá, že jadro Veľkej Moravy ležalo v povodí rieky Moravy a podvedome stotožňuje Veľkú Moravu s dnešnou českou Moravou. Preto sa na tvrdenia o Veľkej Morave ako kráľovstve Slovákov pozerá skepticky. Tento pohľad na dejiny je však výsledkom dlhodobého falšovania slovenských dejín v prospech československej idey pôvodne jednotného československého národa, neskôr aspoň štátnej jednoty Čechov a Slovákov, ktorí údajne mali svoj prvý spoločný štát Veľkú Moravu.

Tvrdí to autor Rudolf Irša v druhom doplnenom vydaní svojej knihy z roku 2006, ktorá prišla do niektorých kníhkupectiev už niekoľko dní pred Vianocami v roku 2005. Autor tak predbehol vzrušenú debatu o téme, ktorá sa zdá dávno vyriešená a ktorá sa, žiaľ, z odborného prostredia preniesla do oblasti vyjadrovania sympatií, resp. antipatií v rámci politického súperenia. V tejto súvislosti by si však súperiace strany mali spomenúť práve na Svätopluka a jeho tri prúty, lebo nech akokoľvek rozdielne sú názory politické, národné záujmy by sme všetci mali mať spoločné pripomína R. Irša v rozhovore o knihe, ktorá sa venuje najstaršiemu a vo svete dlho diskutovanému obdobiu slovenských dejín. Autor prináša prekvapujúce závery a vysvetlenia, po prečítaní ktorých však možno zostaneme v rozpakoch nad tým, že nám samých už dávno nenapadli.

Čo vás priviedlo k tejto téme?

„Boli to pochybnosti o školských vedomostiach, donedávna oficiálnych koncepciách, ktoré boli v rozpore s mojimi poznatkami. Keď som sa v súvislosti s inou prácou začal venovať obdobiu, v ktorom bolo staroslovanské náboženstvo nahradené kresťanským, nemohol som sa vyhnúť ani historickým udalostiam. Sám som bol prekvapený, do akej miery sa po podrobnej analýze ustálený obraz dejín začal meniť. Miesto dejín sa objavil výsledok ideologickej propagandy, ktorá v 20. storočí nadviazala na dávnejšie snahy českých národovcov a predtým aj českých panovníkov prisvojiť si Svätoplukove historické dedičstvo, aby sa tým oprávnili nároky českého štátu na časť stredoeurópskeho priestoru. Treba však podotknúť, že takéto konanie nebolo špecificky českou záležitosťou a nikdy ani mimo český, resp. československý priestor nebolo medzinárodne akceptované. Aby som to povedal jednoznačnejšie, teóriu o Veľkej Morave okrem Čechov a Slovákov vo svete neuznávali žiadni iní historici a dnes ju už neuznávajú ani českí historici a moravskí historici namiesto termínu Veľká Morava začali používať termín „Moravské knížectví". Na Veľkú Moravu, ktorá bola skonštruovaná na popretie slovenských dejín, sa tak paradoxne najviac dnes verí na Slovensku."

Veľká Morava a Svätoplukove kráľovstvo sú dva rozdielne štátne celky!

Čo najpodstatnejšie mení vaša práca?

„Je to práve pohľad na Veľkú Moravu, ktorá bola zámerne umiestnená najmä na územie dnešnej Moravy a západného Slovenska, čiže na územie Svätoplukovho kráľovstva. Veľká Morava a Svätoplukove kráľovstvo sú dva rozdielne štátne celky. Veľká Morava, ktorej najväčším panovníkom bol Mojmír I., mala centrum v Potisí a v Sedmohradsku, zatiaľ čo Svätoplukove kráľovstvo malo centrum v Nitre a v Bratislave a dnešná česká Morava bola jeho nedeliteľnou súčasťou. Po roku 860 sedmohradskú Veľkú Moravu rozvrátili maďarské kmene a tým umožnili Svätoplukovi začať budovať jeho Staroslovenskú ríšu, ktorú časom rozšíril až do Polabia, na severe až po Krakov, na juhu do Panónie a tiež aj na územie Sedmohradska, odkiaľ vyhnal maďarské kmene naspäť za Karpaty."

Znamená to snáď, že Mojmír I. nikdy nedobyl Nitru, ako sme sa učili v škole?

„Naopak, nielen tento fakt berieme do úvahy, ale situovaním Veľkej Moravy do Sedmohradska, kam ju už v 10. storočí kladie Konštantín Porfyrogenetos, nachádzame konečne uspokojivé vysvetlenie, prečo archeologické nálezy dokladajú, že začiatkom 9. storočia útočníci, ktorí používali odevy a zbrane vtedy známe v juhovýchodnej Európe, dobýjali územie dnešného Slovenska nie zo západu, ale z juhovýchodu! Podľa doterajšej teórie to boli Mojmírovi vojaci, ktorí mali postupovať proti Nitre z dnešnej českej Moravy, kde bolo situované aj dodnes neobjavené jeho sídlo, lebo bolo politicky žiaduce, aby už v stredoveku bolo územie Slovenska podmanené zo západu. Bolo to však presne naopak, Mojmír postupoval z juhovýchodu a pred rokom 822 dobyl Nitru, z ktorej neskôr okolo r. 832-833 vyhnal aj Pribinu. Mojmír v Nitre svoj postup na západ neskončil, ale obsadil aj územie dnešnej Moravy, ktoré už v tom čase bolo súčasťou nitrianskeho kniežatstva. Čiže žiadna Veľká Morava na území dnešnej českej Moravy nikdy neexistovala, nemohlo sa tu nachádzať jej hlavné mesto a nemohol tu sídliť jej panovník. Preto sa Moravania objavujú vo franských prameňoch až od dvadsiatych rokov 9. storočia, lebo až od toho času siahala moc Mojmírovej sedmohradskej Veľkej Moravy až na západné Slovensko a strednú Moravu. Dovtedy tu franské pramene poznajú len slovenské kráľovstvá okolo Dunaja."

Svätoplukova ríša, Slovenské kráľovstvo alebo Staroslovenská ríša? Názov „Staroslovenská ríša" sa však pre Svätoplukovo kráľovstvo asi nepoužíval...

„Je to pravda, ponúkli sme ho ako možný variant. V dobových prameňoch sa stretáme s pomenovaním Svätoplukove kráľovstvo, alebo tiež s pomenovaním kráľovstvá Slovenov pre štátne útvary v povodí Dunaja. Treba si však uvedomiť, že Svätoplukove kráľovstvo sa nenazývalo ani Veľkomoravskou ríšou. Aj iné stredoveké ríše pomenovali historici len nedávno - napr. pomenovania Byzantská ríša, Franská ríša a iné pochádzajú až z novoveku. Už český historik Chaloupecký hovorí o Starom Slovensku, keď myslí práve Svätoplukove obdobie. Nuž na „Starom Slovensku" preto museli žiť „starí Slováci" a ich štátny útvar preto právom môžeme nazvať Staroslovenskou ríšou, najmä preto, že Svätoplukove kráľovstvo nebolo Veľkou Moravou. Svätopluk sa nestal Mojmírovým nástupcom, vybudoval si vlastnú ríšu, ktorá sa opierala o tradíciu Nitrianskeho kráľovstva a ktorej korisťou sa stala aj časť územia Mojmírovho panstva. Keď Svätopluk zomrel, krátko po jeho smrti sa jeho ríša rozpadla. Jeho časť - Nitrianske kráľovstvo - však nezaniklo a ani nebolo nikdy porazené maďarskými kmeňmi. Ešte generácie po Svätoplukovi I. tu vládli slovenskí panovníci a po nich arpádovské kniežatá, ktoré sa stali vazalmi nie uhorského štátu, ale najprv poľského a potom českého štátu. Práve spojenectvo s Arpádovcami sa stalo nitrianskemu kráľovstvu osudným, lebo v dôsledku neho sa postupne, bez boja včlenilo do uhorského štátu."

Toto vysvetlenie historických a archeologických prameňov je originálnym autorovým prínosom do slovenských dejín pre tých, ktorý nepociťujú potrebu obhajovať politickú ideu štátu, ktorý z rôznych dôvodov usilovne pracoval na potlačení slovenského povedomia a za tým účelom si vychoval celé generácie tejto potrebe slúžiacich „historikov". Odporúčame ju všetkým, ktorí chcú poznať iný pohľad na historickú realitu, nezaťaženú bývalými politickými potrebami.

 

 

OBSAH

Slovania, Slováci a ich dejiny (5)

O SLOVÁKOCH A ICH MORAVE (21)

Veľká Morava v Sedmohradsku?

Morava (39)

Moravania - cudzí bojový kmeň

SVätopluk - slovenský kráľ (59)

Svätoplukova ríša (81)

hlavné mestÁ Svätoplukovho kráľovstva (131)

(Nitra a Bratislava)

Vybájený veľmož Božeň,

Wogastisburg (149)

- hradisko na rieke Vag

Hra na „Slověnov" (159)

Záhoráci, Rusíni, Turanci, Sloveni a Slováci

Slo­venské kráľovské koruny (169)

Korunovácia Svätopluka I.
na slovenského kráľa v roku 880 (179)

slovenský znak (183)

Mapy (195)