Rudolf Irša je veľmi podnetný a živý človek. Nestráca zo zreteľa život a Kruh a jeho premýšľanie a uzávery vyplývajú z tohto spôsobu prístupu k téme, ktorú skúma. Má veľké množstvo prívržencov a ľudí, čo s vďakou a uznaním čítajú jeho knihy. Vyšlo ich niekoľko. Jeho Mágia, kľúč od brány raja (vyšla v roku 2010 tiež pod názvom "Kľúč od brány raja"), je - podľa nás - vyvrcholením jeho myšlienkového a skúsenostného bohatstva.

         Ste jedným z priekopníkov v prístupe k najstarším dejinám Slovákov a Slovanov, k ich mytológii, mnohí asi pozerajú, kde ste sa tu zobrali –ani Dvořák, ani Dekan či. Janšák....ako sa žije a tvorí s takým pocitom a s akými reakciami sa stretáte?

          Reakcií je množstvo, okrem priamych prichádza veľa mailov alebo občas niekto zatelefonuje alebo podiskutuje so mnou na mojom webovom blogu. Na webowé stránky (www.irsa.szm.com) sa pozrie ročne okolo 20.000 ľudí. S výnimkou jedinej knihy boli dosiaľ všetky ohlasy na ostatné knihy pozitívne. Emócie vzbudila len kniha "Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev" z roku 2008, resp. jej staršie vydanie Magna Slovenia z roku 2005 u čitateľov z českej Moravy a u našich čechoslovakistov zo Slovenska, ale to je celkom pochopiteľné. "Moravákom" som tam toho z našich slovenských dejín veľa nenechal.

        Váš prístup k téme je hlbinný, ide k podstate. Preto je taký presvedčivý. Vyplýva z vášho vzdelania?

         Na VŠ som študoval etnológiu a v rámci nej aj kultúru, históriu a dejiny Slovanov a aj iné vedné odbory, to bol aj dôvod, prečo som si vybral práve tento študijný smer a nie len úzko ohraničenú špecializáciu. Samotné štúdium na VŠ však nie je tak dôležité ako sa nám to často javí a dnes nie je ani jediným prostriedkom k nadobudnutiu informácií. Vysoká škola človeka len vedie k bráne poznania, samotné poznanie sa nachádza až za ňou, aj za bránami vysokých škôl – v praxi.

         Nás veľmi oslovila vaša teória o Veles ako ženskej bohyni, na festivale Mokoš sme to predostreli ako základnú otázku, no myslím, že viac než polovica ľudí vôbec nepochopila ...Je to pritom jasné a logické –akú máte s Veles a "vedeckými kruhmi" skúsenosť vy?

  K Veles ako ženskej bohyni som sa dopracoval veľmi dôkladným výskumom a analýzou rôzneho druhu prameňov. Sám som bol prekvapený výsledkom, ktorý je skutočne na jednej strane originálny, na druhej očakávateľný a logický. Dodatočne objavujem náznaky, že k tomu istému názoru smerujú aj nesmelé poznámky iných autorov, najmä východných Slovanov, ktorí vyjadrujú počudovanie nad mužskou podstatou Velesa, ako je interpretovaná z najstarších ruských prameňov. Vo všeobecnosti je však Veles považovaný za boha mužskej podstaty. Podľa môjho názoru sa Veles stal mužským bohom relatívne neskoro, až vtedy, keď bol vlastne viac-menej zabudnutý. Z jazykového rozboru jeho mena v mnohých európskych jazykoch vyplýva, že slová s koreňom "vel" prevažujú v západnej časti Európy, zatiaľ čo slová s koreňom "per" na označenie toho istého vo východnej časti Európy. To je v súlade s prevažujúcim smerom príchodu iných kultúr a ideológii do Európy z východnej časti kontinetu. Z pozície Veles voči Perúnovi, považovanému sa hlavného boha starých Slovanov, zasa vyplýva, že Veles patrí k zemi a poľnohospodárom, Perún k nebu a k bojovníkom. Ideológia našich dávnych predkov nebola patriarchálna ani matriarchálna. Oni si uvedomovali, že svet existuje vďaka vzájomnému vzťahu dvoch princípov, ženského a mužského, zeme a oblohy, Zeme a Slnka. Preto jeden z dvojice Veles-Perún musel byť v dávnych časoch mužom a druhý, resp. druhá ženou. Správy o sporoch medzi Veles a Perúnom sú správy z obdobia, kedy sa u Slovanov presadzoval patriarchát na úkor matriarchátu, resp. slobodnej harmonickej spoločnosti. Žiada sa mi dodať, že dvojica Veles-Perún nie je tou pôvodnou dvojicou starých Európanov, lebo Perún patrí do rady patriarchálnych indoeurópskych božstiev, stotožňovaných s Jupiterom, avšak pôvodným partnerom Veles-Zeme musel byť boh Slnka. Správy o ideovom systéme Slovanov poznáme až z obdobia, kedy sa u nich presadil indoeurópsky ideový systém, ktorý čiastočne potlačil a čiastočne celkom zničil ich starý európsky systém. Veles patrí práve do toho staršieho systému a Perún do toho novšieho. V istom čase preto museli prísť do vzájomného konfliktu, čo sa dlho zachovalo aj v ústnej tradícii, pričom ešte predtým Perún ako boh hromu vytlačil z nebeskej pozície boha Slnka.

         Pokiaľ ide o "vedecké" kruhy, tým k živobytiu stačí čítať práce "klasikov" spred storočia a opisovať z nich. Poniektorí však opisujú už aj odo mňa, najmä pokiaľ ide napr. o dejiny našich predkov v 9. storočí. Napr. s mojou teóriou publikovanou v roku 2005 - o vzájomnej nezávislosti Svätoplukovho a Rastislavovho kráľovstva - sa ako so svojím objavom tento rok vytasil renomovaný slovenský profesor, ktorý desaťročia tvrdil pravý opak. Ale vo "vedeckých kruhoch" je to bežná prax. Najprv ignorovanie, strach z nového a výsmech a potom "osvojovanie", či lepšie povedané prisvojovanie si.

         Posledná vaša kniha, ktorá sa objavila aj na našom festivale, bola venovaná mágii. Prekračujete v nej rámec svojich obvyklých bádaní a knižka sa stala ojedinelou svojho druhu, skutočná príručka prírodného slovanského duchovna, ktorá vychádza z koreňov tu a nechytá sa kabaly (ako napr. Karika) a podobných implantátov. Má aj silný etický a ekologický presah. Trocha odhaľujete v nej svoje metódy práce, ktoré hraničia s čarodejovou prácou. Je toto -" magický prístup k slovanskej minulosti - vaša podstata alebo prirodzený vývoj, ku ktorému vás doviedli roky práce v tejto téme?

         V knihe "Kľúč od Brány Raja" som sa pokúsil čitateľovi vysvetliť iný, nenáboženský pohľad na mágiu, pričom som sa oprel o výskumy tejto témy priamo" v teréne," nie skromných písomných prác, rôznych štúdií, či folkóru, ale o výskum kultových miest, ktorých som za posledné roky spolu so svojimi spolupracovníkmi našiel desiatky, pričom kultových kameňov, ich symboliku a symboly máme zdokumentovaných už niekoľo tisíc. V knihe "Kultové kamene..." sa venujem najviacej východnému Slovensku, ale v skutočnoti je nimi posiate celé Slovensko. Tie potvrdzujú prežívanie dávneho magického ideového systému, ku ktorému patria aj Veles a mnohé naše mýty a rozprávky v podstate až do súčasnosti, napriek tomu, že si to takmer nikto neuvedomuje. Myslím si, že k tomu poznaniu som bol nasmerovaný už skutočne od mojich prvých rokov, lebo som vyrástol v prostredí, kde sa ešte páralo perie a v nočných hodinách na ohni v medenom kotli varil lekvár (z praktických dôvodov) a v tejto čarovnej atmosfére mi okolo uší roky prúdili cenné informácie uchované v pamäti dnes už dávno nežijúcich ľudí. Záujem o región mi umožnil objaviť v Holíči prvú kamennú svätyňu na Slovensku doteraz neznámej kultúry. To spolu s predchádzajúcim štúdiom tejto problematiky na VŠ muselo časom priniesť nejaký výsledok.

         Priznám sa, zaujalo nás vaše interpretovanie názvu" Myjavy ako Dračej rieky–teda nie Myjava od umývať, ale od zmej, myj...had, drak. Netušíte, prečo také silné meno pre tieto mierumilovné končiny?

         Tejto problematike sa osobitne venujem v knihe "Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch", kde predkladám viacej nových vysvetlení našich toponymických názvov. Samotný koreň slova "myj" súvisí s vodou (ako v slove umývať). Rieky v minulosti niesli mená démonov, ktorých boli sídlom. Preto Myjava musela byť sídlom Myja (Zmija) - démonickej (božskej) bytosti a je po ňom pomenovaná.

         Ako vnímate oživovanie Slovanstva a starých obradov a sviatkov medzi "okrajovými skupinami" na Slovensku, v Poľsku, Rusku a v" iných slovanských krajinách –asi s výnimkou Česka? Má zmysel a akej podobe?

         Na Vami spomínanom festivale skutočne aspoň polovica účastníkov nemohla byť nadšená mojimi názormi, lebo z nich vyplýva, že to, čo považujeme za originálne staroslovanské božstvá je len prechodnou" formou ideológie, ktorá zničila práve tú našu pôvodnú, európsku (a teda "prastaroslovanskú"). Bola k nej v rovnakom vzťahu ako k nej neskôr kresťanstvo. Zároveň chápem snahu tých, ktorí sa usilujú nadviazať na toto dávne (aj keď nie pradávne) posolstvo. Tvoria tak niečo celkom nové na základe toho, čo im ponúkajú tí, ktorí vidia ďalej do minulosti. Podľa mňa však nevidia dosť ďaleko, a preto napr. neopohanstvo mi oveľa viac pripomína kresťanstvo východného rítu, než pohanstvo starých Slovanov a na hony je vzdialené od ich pôvodnej starobylej ideológie. Pritom nejde o formu, ale o obsah. Kto si kľakne pred drevenú modlu Perúna je síce podľa kresťanov pohanom, ale z hľadiska obsahu je v rovnakej pozícii, ako ten kto kľačí pred kresťanskou ikonou. Nie je to cesta do Raja, lebo náboženstvá vedú človeka inde  - do neba a do pekla.Priestor pre Raj je však niekde inde.