Autor: © Rudolf Irša, zverejnené 28.X.2012
O tom, že naši predkovia uctievali v časoch pohanstva studničky, vodné toky, háje, stromy, kamene a skaly sa učia deti už na základnej škole. Takých miest boli v krajine tisíce, lebo v krajine boli tisíce sídiel a takmer pri každom bol háj, kde slávili svojich predkov, alebo aspoň menšie kultové miesto. Niektoré kultové miesta mali krátku existenciu, iné vydržali v krajine po stáročia, tisícročia a ukryté sú v našej nevedomosti v nej dodnes. V odbornej literatúre o konkrétnych objektoch nenájdeme ani zmienku, alebo len niekoľko chabých pokusov o rekonštrukciu akýchsi „stôp v teréne“, podľa ktorých naše dávne kultové miesta vyzerali tak, ako to naši odborníci kedysi v detstve videli u indiánov vo „vinetuovkách“. Skutočné kultové objekty, najmä kultové kamene, ktoré slúžili ako obetné predmety, boli v našom prostredí odmietnuté „odbornými kruhmi“ už pred takmer storočím ako nepodložená fantázia amatérov a táto situácia u nás (na rozdiel napr. od Nemecka, Francúzska či Anglicka) trvá dodnes. Preto sú kultové objekty bez povšimnutia likvidované aj v súčasnosti, čo sa týka najmä kamenných svätýň rôzneho typu. Koľko ich bolo zničených na Slovensku, to ani netušíme. Z niektorých sa zachovalo len zopár kameňov, alebo aspoň fotografia, ako napríklad z veľkej mohyly pri Devínskej Novej Vsi, alebo z Kežmarku, ktoré boli zlikvidované pred tromi desaťročiami a kamene z nich zachránili robotníci, alebo aspoň „akýsi amatér“ urobil dnes vzácnu fotografiu. Rovnaký osud čakal aj veľký kamenný kultový objekt v Holíči.
Holíčska svätyňa
Kultový objekt v Holíči bol objavený v roku 1988. Zachránené zvyšky, ako ešte aj čiastočne zachované okolie nálezu, umožňujú identifikovať jeho funkciu a zaradiť ho do kultúrneho okruhu, ktorý má pôvod v praveku a jeho pozostatky nachádzame dodnes v ľudovom zvykosloví a obradoch ako na Slovensku, tak aj v iných krajinách Európy (bližšie: Irša, R.:, Kamene pradávneho času, 2004 a Kultové kamene tajomné a magické, 2008, Svätyne našich predkov 2010).
Svätyňa sa nachádzala na juhozápadnom svahu pieskovej duny, orientovanej v smere SZ–JV na okraji mesta Holíč na západnom Slovensku, v nadmorskej výške cca 186 - 192 m n. m.
Vznikla v dobe kamennej ako sakrálne miesto kruhového typu, ktoré bolo vybudované na mieste staršieho kultového objektu. V jeho priestore neskôr vznikol rondel o priemere 60 metrov – kruhový priestor obkolesený cca 5 metrov hlbokou a 5 metrov širokou priekopou. Vo vnútri veľkého kruhu bol menší kruh tvorený ďalšou priekopou o priemere 23 metrov. Rondely boli objavené v nasledujúcich rokoch aj na južnej Morave a v Rakúsku a sú datované do obdobia pred 5.500–6.500 rokmi, v žiadnom z nich sa však nenašli kamene.
V západnej Európe sa tamojšie kultové miesta ohraničené kruhovými valmi a priekopami premenili na kultové miesta megalitického typu, teda na objekty doplnené veľkými kameňmi, často dopravenými z veľkej vzdialenosti. Najznámejším prípadom megalitickej stavby podobného typu je anglické Stonehenge. V strednej a východnej Európe je doteraz známy len jediný prípad takejto stavby, a to v Holíči.
Aj holíčsky rondel bol prestavaný na objekt megalitického typu. To znamená, že do priestoru bolo do kruhu vložených osem kamenných svätýň, ktoré boli utvorené rôznym počtom kameňov a ústredná, deviata svätyňa bola umiestnená do jeho stredu. Neskôr prišlo k zrušeniu tohto rondelu a časť kameňov bola použitá v novšej svätyni. Kresby na kameňoch naznačujú, že svätyňa bola používaná ešte v dobe železnej. Z hľadiska ideových predstáv mohol takýto kultový objekt slúžiť až do nástupu kresťanstva, teda aj našim slovenským predkom. Staršie nálezy predmetov z priestoru svätyne – kovové predmety pochádzajú zo staršej doby bronzovej, kostrové nálezy odhadujeme približne na tisícpätsto rokov.
Holíčsky rondel sa od iných odlišuje umiestnením na juhozápadnú stranu pahorku (ostatné ležia buď na rovine alebo zväčša na južnej a juhovýchodnej strane), zahĺbením kultového miesta do svahu a jeho obklopením nielen priekopou ale aj veľkým a širokým násypom. Túto odlišnosť vysvetľujem práve prebudovaním staršej veľkej kultovej jamy s čisto obetnou funkciou na sakrálne miesto s rozšírenou funkciou pravekého kalendára, slúžiaceho aj praktickým potrebám neolitických poľnohospodárov. Stavby tohto typu mávajú štyri vstupy orientované buď priamo na svetové strany alebo medzi ne.
Rekonštrukcia objektu narážala po dlhú dobu na ťažkosti spôsobené jeho čiastočným zničením počas výstavby sídliska a prekážkami, ktoré výskumu kládlo miestne archeologické pracovisko, ktoré dalo súhlas k stavbe v tejto časti sídliska bez požiadavky archeologického prieskumu terénu. Preto slovenským archeológom trvalo 16 rokov, než sa na miesto nálezu prišli pozrieť, aby konštatovali, že nič nevidia a rozpačito prešľapovali pred kolegami z cudziny, ktorí ich sem pozvali a márne ich vyzývali, aby konečne niečo podnikli pre záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dalo. Likvidáciu archeologickej lokality, ktorá trvá už 24 rokov, sa napriek tomu zastaviť nepodarilo.
Po mnohých rokoch sa však objavil prameň, ktorý priniesol vysvetlenie situácie do začiatku výstavby sídliska. Tým prameňom sú letecké, resp. satelitné snímky terénu vyhotovené do roku 1988. Tie objasňujú najmä dispozíciu kameňov v tej svätyni, z ktorej sa podarilo zachrániť takmer všetky kamene a ktoré sú dnes umiestnené v lapidáriu v centre mesta.
Pozoruhodné sú pritom nielen tvary kameňov, dekorácia – symboly na nich, ale aj ich dispozícia v objekte. Z nej vyplýva, že pri stavbe svätyne sa vychádzalo z magického princípu. Ústredný idol je symbol hlavného božstva – boha hromu, ktorý má okolo seba osem obetných kameňov a okolo nich je 16 ďalších kameňov, ktoré sú zoradené v skupinách. Samotná skúmaná svätyňa patrila v konečnom stave až k druhému objektu vybudovanom na pahorku, taktiež kruhového typu so svätyňami v ohraničenom priestore a výrazné atribúty boha hromu pribudli na kameň až v tomto období.
Dekorácia na kameňoch
Dekorácia na kameňoch z preskúmanej svätyne je tvorená vysekanými obrazcami nástrojov, vyrytými čiarami a kresbami postáv a miestami zachovanou maľbou. Nástroje sú atribútmi kultu. Postavy predstavujú ľudí a božstvá. Kamene nie sú obrazmi bohov - modlami, sú to len objekty nesúce informácie, ktoré sa týkajú mytológie, je to teda umelecké dielo, ktoré možno obsahom prirovnať ku knihe a ako stavebné dielo k chrámu. Na kameni č. 3 nachádzame žliabky, ktoré neskôr mohli slúžiť pre prijímanie obete (napr. mlieka, vody, iných nápojov), ďalej sú tu magické čiary a kresba koňa, na základe ktorej môžeme usudzovať na vzťah medzi obeťou a snahou zabezpečiť dostatok, či zdravie poľnohospodárskych zvierat. Na inom kameni nachádzame scénu na ktorej je lovcom s lukom prinášaná obeť bohu. Zoradenie kameňov do kruhu a skupín a výtvarný prejav na nich sú výsledkom prelínania sa mágie, mytológie, astronómie, spoločenskej a náboženskej funkcie objektu.
Hlavný idol zo svätyne boha hromu
Hlavný idol tvorí kameň, vysoký 680 cm, ktorý je pokrytý symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar a symbolov aj na ostatných stranách. čiar. Najvýraznejšie sú vyobrazenia nástrojov.
Dominantným atribútom je znak umiestnený v hornej tretine, čakan, sekera alebo kladivo. Je k nemu prikreslené koleso, čo budí dojem poľnohospodárskeho náradia - pluhu. Nie je to však koleso pluhu, toto koleso je obvyklým symbolom najvyššieho božstva. Pri bočnom osvetlení sa koleso premení na mužskú tvár. Najvyšším bohom mužského princípu v keltskom prostredí bol Taranis, v germánskom Donar, v anglosaskom Thunderer, v škandinávskom Thór, v slovanskom Perún, ktorý mal u Slovanov aj rôzne iné mená, napr. aj Bor, či Búr... Atribútmi boha hromu bol v najstaršom období kyjak, neskôr kladivo, sekera a kopija alebo šíp, pôvodne bojovníkova výzbroj, neskôr považovaná za symboly hromu a blesku.
Identifikáciu božstva umožňujú aj ďalšie jeho dve vyobrazenia, ktoré sa nachádzajú na iných dvoch kameňoch. Je na nich vyobrazená ľudská postava, v prvom prípade s jedným nástrojom v pravej ruke a čakanom v ľavej ruke. V druhom prípade je vyobrazený boh s tromi atribútmi – parohami, pohárom (roh hojnosti) a palicou (alebo hadom v ruke).
Kresby na hornej časti kameňa plynule prechádzajú na bočnú stranu. Opäť tu nachádzame obrazce v tvare kolies a čiary, ktoré vyrastajú z menších koliesok z jemnejších čiar, a znaky vysekané do kameňa. Na bočnej (v súčasnosti západnej) strane zostali zachované stopy po maľbe, ktorá pokrývala celý kameň.
Čiary na zadnej strane kameňa sú obrysmi postáv, ktoré sú vidieť len pri šikmom osvetlení. Umenie zvládnuť svetlo a tiene pri dekorácii kameňov je typické práve pre kultové objekty z doby kamennej. Pomocou neho kamene oživovali novými scénami nielen počas pohybu slnka na oblohe, ale aj počas magických obradov v noci pri osvetlení ohňom.
Pri porovnaní s inými kamennými kultovými objektmi, ktoré poznáme zo západnej Európy, ale aj z územia Ruska a Poľska výnimočnosť holíčskej svätyne spočíva v jej zložitosti a zreteľnom magickom princípe, podľa ktorého bola utvorená. Aj keď sa podarilo preskúmať len časť objektu, rekonštrukcia z rôznych podkladov nám predstavuje magický objekt, ktorý bol súčasťou oveľa širšieho posvätného priestoru. Len v samotnom rondeli bolo pritom uložených okolo 200 idolov a obetných kameňov rôznej veľkosti.Časť z nich bola vyzdvihnutá, časť zničená pri stavbe a časť je od roku 2004 zahrnutá v piesku pod príjazdovými komunikáciami ku garážam.
Ďalšou výnimočnosťou sú dekorácie na idoloch a obetných kameňoch, ktoré sú celkom iného typu, než aký poznáme z objektov zo západnej Európy, kde sú však megalitické svätyne podstatne mladšie.
Holíčsky rondel a jeho svätyňa je tak, napriek osudu, ktorý ho postihol, vzácnym dokladom k štúdiu počiatkov obdivovaných, skúmaných a ochraňovaných megalitických stavieb v západnej Európe a pre skutočných odborníkov kľúčom k poznaniu magického myslenia a kultúry našich dávnych predkov.
Rudolf Irša
Ani tento menhir nie je podľa posudkov "slovenských odborníkov" - archeológov a pamiatkarov (AÚ Nitra, Slovenský pamiatkový úrad Bratislava) nič iné, len obyčajný kameň, ktorý si nezaslúži žiadnu ochranu a tak aj on za krátku podľahne skaze počasia a vandalov.
Dva kamene – dva osudy
Kameň prvý:
Od nálezu megalitickej svätyne v Holíči uplynulo už vyše štvrť storočia. Ich objavenie je v rámci strednej Európy skutočným zázrakom, ale neuveriteľné je aj to, čo nasledovalo. Pri výstavbe panelového domu pod Kalváriou v roku 1988 začala stavebná firma hĺbiť stavebnú jamu v ktorej boli objavené tri desiatky nezvyčajne veľkých kameňov a niekoľko ľudských kostier. Keďže vedenie stavby zbadalo, že nejde o obyčajné kamene, obávajúc sa zdržania prác, kamene na ktorých boli viditeľné rytiny, aspoň zasypalo hlinou a nálezy kostier, v rozpore so zákonom, zlikvidovalo, kamene však rozbiť už nestihlo. Ignorovalo aj povinnosť nahlásiť nález ľudských kostier, čo by si nevyhnutne vyžiadalo posudok o ich veku a viedlo by k archeologickému výskumu a ochrane nálezov.
Hneď nasledujúce dni sa rozhorel okolo nálezu spor. Na jednej strane skalické múzeum usilovalo o likvidáciu kameňov, na druhej strane, našťastie, vtedy stálo vedenie mesta, vďaka ktorému sa aspoň megalitické kamene podarilo zachrániť a previesť na sídlisko SNP. Tu vydržali šesť rokov rokov, potom bolo lapidárium zrušené a kamene boli odvezené na skládku na okraj mesta.
V roku 1996, opäť napriek protestom zmieneného odborného pracoviska a negatívnym stanoviskám slovenských archeológov a pamiatkarov, bolo z megalitických kameňov zložené terajšie lapidárium. O objav v Holíči sa začala zaujímať nielen slovenská tlač, ale aj zahraniční odborníci a význam a pravosť nálezu osobne na mieste potvrdil aj popredný francúzsky odborník pre výskum megalitických pamiatok pri UNESCO.
Zdalo by sa, že pre tento významný nález svitajú lepšie časy. Lenže prišlo nové vedenie mesta, členom ktorého bol aj bývalý pracovník múzea a to začalo usilovať o likvidáciu lapidária pod najrôznejšími zámienkami.
V deň krstu novej knihy o holíčskych megalitoch v roku 2004 v kníhkupectve v Holíči, kam prišiel okrem iných osobne aj francúzsky veľvyslanec na Slovensku a zástupcovia ministerstva zahraničných vecí SR, ignoroval túto akciu (a veľvyslanca) nielen vtedajší holíčsky primátor, ale aj členovia slovenskej archeologickej spoločnosti, ktorá v tie dni mala svoj zraz v neďalekej Skalici. Než vtedajšie vedenie mesta stihlo lapidárium a kamene zlikvidovať, našťastie pre lapidárium aj pre samotné mesto, prišli nové voľby a s nimi súčasný primátor, ktorý pochopil význam nálezu a jeho hodnotu aj pre propagáciu a turistický ruch v meste. Minulý rok, dúfajme, sa opäť podarilo oživiť aj tradíciu Slnovratu ako slávnosti spojenej s týmto druhom pamiatok. „Holíčske Stonehenge“ ako sa mu začalo prezývať, našlo medzitým svoje miesto aj v školských učebniciach a viacerých populárne-náučných knihách slovenských a českých autorov, aj v odborných publikáciách v zahraničí.
Kameň druhý:
Závisť a neschopnosť „odborníkov“ sprevádzajú nečakané objavy iných tak často, že sa nám môže zdať, že tomu ani nemôže byť inak. Ale môže tomu byť aj inak, ako dokazuje neuveriteľne podobný nález menhiru v španielskej Barcelone v roku 2009. Ten stojí za našu pozornosť nielen preto, že sa našiel za rovnakých okolností – pri hĺbení stavebnej jamy a jeho nadzemná časť je rovnako vysoká – 4,9 metra, ale najmä preto, že je názorným príkladom, ako s tak vzácnym nálezom nakladať. Tamojšia odborná verejnosť sa s nálezu neposmievala (napriek tomu, že aj tam išlo o náhodný nález), ale mimoriadne opatrne ho dala vyzdvihnúť a previezť do reštaurátorskej dielne, pre tento kameň osobitne postavenej. Kameň bol ako vzácna pamiatka ošetrený, zdokumentovaný a v nasledujúcom roku za účasti tamojšieho ministra kultúry a primátora Barcelony a veľkého záujmu verejnosti osadený v parku, kde je chránený sklenenou vitrínou. Nielen to, ďalšie jeho repliky v originálnej veľkosti môžeme nájsť aj na iných miestach Španielska.
V dnešnej internetovej dobe nie je problém to vyhľadať na nasledovnej stránke, kde sú ďalšie odkazy:
http://megalit.szm.com/linky.txt
Zničenie megalitickej svätyne v Holíči v rokoch 1988-2013
V roku 2003-2004 sa v Holíči pri pokračujúcej výstavbe na sídlisku objavili ďalšie menhiry. V júli 2004 sa konečne podarilo dotiahnuť na miesto nálezu archeológa z archeologického ústavu v Nitre, vtedajšieho predsedu Slovenskej archeologickej spoločnosti a archeologičku a riaditeľku múzea v Skalici. Pod dozorom slovenských masmédií si museli vypočuť názor popredného francúzskeho odborníka, ktorý ich vyzval k ochrane nálezov na mieste stavebných prác. Avšak, nepresvedčil ich.Niektoré kamene po jeho odchode boli rozbité bagrom, veľký menhir, ktorý vyčnieva z piesku pri garážach, aj ostatné megalitické kamene z ďalšej svätyne boli bez výskumu v nasledujúcich rokoch zasypané a ponuka francúzskeho profesora na spoluprácu bola ignorovaná. Slovenskí archeológovia zotrvali na svojom stanovisku, že (napriek nálezu kostier a opracovaných a dekorovaných kameňov a stanovisku zahraničných odborníkov) nejde o archeologickú lokalitu a kamene sú buď prírodné, ľudskou rukou nedotknuté, alebo ide o kamene z miestneho kameňolomu.
Svoj podiel na zničení dalšej časti nálezu (rondelu s ďalšími kameňmi) má aj vtedajšie vedenie mesta, ktorého zástupca v roku 2004 a neskorší neúspešný kandidát na primátora prehlásil:
Kto chce z vystavených kameňov mať menhiry, ten ich môže mať, ale nech nenúti predstaviteľov mesta do tejto fantasmagórie. Ja akceptujem názor slovenského archeológa pána Ivana Chebeňa, nie „výmysly“ Rudolfa Iršu, ktorý nie je archeológom...Povedal som, že nebudeme v Holíči nezodpovedne vydávať niečo za niečo, čím to ani nie je. A o tom, že to nie sú žiadne menhiri, ani pozostatok nejakej keltskej svätyne predsa potvrdili naši odborníci a ja ako vedec s týmto výrokom môžem iba súhlasiť.
(Potvrdiť názor, že nejde o megalitickú pamiatku mal aj rozbor kameňa, po ktorom v boku toho najväčšieho zostala vyvŕtaná diera. Škoda, že nám výsledok tohto "vedeckého výskumu" bývalého zástupcu primátora zostal utajený, dozvedeli by sme sa, kedy boli v Holíči štvrtohory).
Terajšie holíčske lapidárium, to čo sme stihli v roku 1996 postaviť za jeden poldeň, zostalo nedokončené. Keby bolo dostatok dobrej vôle, postavili by sme v nasledujúcich dňoch väčšinu veľkých kameňov a až vtedy by celý nález vynikol v plnej kráse. Nie sú to totiž obyčajné kamene, ale skutočné, aj keď pre bežného pozorovateľa zatiaľ neviditeľné praveké umelecké diela, ktoré sa stanú zrozumiteľnými až vtedy, keď sa kamene správne umiestnia. Dokončiť lapidárium, podľa vzoru zo Španielska alebo ešte lepšie, na terajšom mieste, alebo na inom vhodnejšom mieste, tak zostáva výzvou pre dnešok. Na obrázkoch vyššie je nerealizovaný návrh umiestnenia jedného z menhirov a ideálny pôdorys poslednej svätyne s kameňmi v lapidáriu.
Poviem to jednoducho. Naša vedecká elita je tak amatérska, že to nemá obdobu. Osobne už neverím ani jednej akademickej teórii. Poučil som sa už mnohokrát: vedci nedokázali oceniť jedinečný objav nielen v Holíči, ale napríklad na Velesture, mozog neandertalca v Gánovciach, horu Oblík v Slanských vrchoch, val v Pečeniciach a tak ďalej. Dokážu len tupo pritakávať absurdnej teórii západných historikov o tom, že tu napríklad Slovania nikdy neboli, aj keď tomu už neverí ani malé dieťa. Je toľko archeologických dôkazov o kultúrach na našom území, že na to nestačí ani stovka kníh. Zatvárať pred tým oči je nanajvýš trápne a presviedčať o opaku je ako ísť proti prúdu, ktorý stále silnie. Dobrým príkladom sú odborníci z čias Koperníka či G.Bruna, ktorých upálili za absurdné amatérske teórie, lebo tvrdili niečo iné ako veda. Dnes sa smejeme my im a tí dvaja amatéri sú svetoznámi priekopníci.
Panebože, Aláh, Budha, všetci svätí a ostatní! Stačilo mi prečítať si len kúsok diskusie, po to čo som si pozrel kamene a prečítal tunajšie "vedecké názory" oponentov. To skutočne máme na Slovensku toľko tupcov s titulmi? Toľko dobre platených hlupákov po kdejakých okresných trafikách? A ešte aj prihlúplych doktorantov, z ktorých vyrastú prihlúpli profesori, čo si navzájom budú udeľovať ďalšie tituly.... vlastne už aj tých máme. To je na neuverenie, kto všetko sa na Slovensku považuje za "vedca". Ani sa potom nečudujem, že v Barcelone si dokážu odborníci taký nález vážiť a na Slovensku sa len posmievať.
Nie je niekde celá tá diskusia? O archeológoch a kdejakých nafúkaných rádobyvedcoch nemám vysokú mienku, ale nezaškodí sa zorientovať kto je nakoľko tupý. Lebo títo ľudia sem tam niečo okomentujú a človek tomu môže naletieť, lebo sa spolieha, že keď má niekto titul, tak nemusí byť blb. Lepší výraz mi nenapadol, ale je pekný slovenský, tak prečo ho nepoužiť. Z tohto prípadu mám skôr dojem, že múdreho človeka spoznáme podľa toho, že buď titul nemá, alebo ho nevytŕča ako hlavný argument.
Velena Hviezdna
Nemá byť rondel náhodou okrúhly?
Matúš Kpt
Min. jeden rondel je vajcatý, ten Holíčsky, ale to nevadí .
MC:
Možno sa vám to zdá vtipné, lebo ako doktorant na katedre archeológie neviete, že niektoré rondely nemajú presný tvar kruhu, ale sú aj elipsovité. Ten holíčsky je však kruhový. Treba lepšie pozrieť, obávam sa, že sa nedokážete zorientovať ani leteckej snímke a pozeráte niekde inde.
Ale aspoň že sa začínate pozerať, mierny pokrok... časom prídu výsledky, treba vytrvať a hlavne sa nepýtať vodcu stáda na to, čo si môžete myslieť.
Matúš Kpt Ďakujem za radu .
Ivko Mačuv
Ja ako zastanca zdraveho sedliackeho rozumu som prekvapeny, ako sa v tejto diskusii devalvuje dobre meno naozajstneho odbornika francuzskeho akademika, ktory sa cely zivot venuje menhirom, a kdejaki cca 25 rocni absolventi provincionalnej pseudouniverzitky zo strednej Europy vystavuju na obdiv svoje ne-vedomosti.
Trochu sudnosti by Vam nezaskodilo, priatelia.
To sa naozaj citite byt svetovi odbornici?
Napiste o svojich karentovanych vyskumnych prispevkoch, o vyskume v zahranici...Kopali ste okolo Stonehenge alebo v Turecku?
Trocha skromnosti, priatelia!!!!
Matúš Kpt
K Holíču sa vyjadril aj Pavol Jelinek, ktorý sa pravekým kultom seriózne zaoberá. Podľa Vás je to ale určite tzv. oficiálny zapredaný archeológ, ktorý len prijíma cudzie názory, takže škoda debatovať.
M.C: Ale to je umenie inej kultúry a inej doby. Skutočne si neviem predstaviť niektorých tunajších diskutujúcich na návšteve výstavy moderného umenia. Tam je to pre mnohých ešte oveľa náročnejšie. To skutočne nedokážete vidieť jednoduchú siluetu postavy narysovanú na kameni? To nie je socha. Jednoducho je to iný druh výtvarného prejavu. Tušíte vôbec ako sa robí výskum kresieb na kameňoch a skalách? Tušíte vôbec, že pri tom výskume sa nájdu veci ktoré iní ľudia nevidia? Možno to posudzujem ako kunsthistorik, ale pokiaľ archeológ nemá na to aby videl na kameni výtvarný prejav, mal by sa, ako je u archeológov zvykom, popýtať na názor niekoho vzdelanejšieho a rešpektovať ho. Tak ako archeológovia chodia pokorne za geológmi a inými, treba ísť pokorne aj za kunsthistorikmi, ak vlastná hlava nestačí. Nakoniec, tie kultové kamene, to nie je parket pre archeológa, ale z hľadiska výtvarného prejavu je to rébus pre kunsthistorika a z hľadiska obsahu pre etnológa. Pokiaľ ide o opracovanie kameňa, tam môže pomôcť výtvarný umelec, ktorý má skúsenosť s opracovaním kameňa. A archeológovia? Netuším v čom by tu mohli byť užitoční, keď odignorovali možnosť skúmať miesto nálezu. Odporúčam si dať tie obrázky na pozadie a občas sa k ním vracať, je šanca, že v niektorej hlave sa časom rozjasní. A potom si prečítajte svoje doterajšie komentáre. A medzitým ešte odporúčam naštudovať si obrazový materiál z rôznych kultúr a čias.
Pán Matúš, váš problém a problém p. Jelínka je v tom, že sa nedokážete na vec pozrieť seriózne a práveže preberáte cudzie názory, namiesto toho, aby ste sa pokúsili používať vlastnú hlavu. To že sedíte niekde na katedre ako čerstvý absolvent alebo že p. Jelínek niekde sedí v kancelárii a seriózne sa zaoberá pravekými kultami, neznamená, že veci aj rozumie. To či je niekto odborník, alebo nie je nezáleží od toho, či si myslí, že je vedec a berie za to plat. To či je niekto odborník poznáme najlepšie z praxe, napr. či dokáže indentifikovať v teréne archeologickú lokalitu a v našom prípade opracované a dekorované kamene z dávnej svätyne. Pán Jelínek to podľa vlastných slov nedokáže. Podotýkam, že som videl desiatky podobných svätýň v zahraničí a v mnohých ani opracované kamene nie sú. V Holíči je to bonus navyše. Keď pre vás nie sú dôkazom ani tie kamene, ani kostry nájdené pod nimi, mali by ste sa zamyslieť, či ste si zvolili správny smer štúdia a životné povolanie a napraviť to, pokiaľ je čas. Slepá viera nie je cestou k poznaniu reality. Vy len slepo veríte svojmu vodcovi. Zabúdate pritom, kto vedie stádo najčastejšie. Alebo to ani netušíte, to skôr.
Argumenty L.C. nemajú ani žiadnu logiku ani žiadnu argumentačnú hodnotu. Tam nie je o čom debatovať, nič o tom nevie, spolieha sa na "odborníkov".
Takže pozrime sa na "odborníkov":
Vavák, Kpt. Matúš a Jelínek sa tu prehlásili alebo boli označení za ľudí "od fachu". Vavák sa odmlčal po tom ako sa tu objavili linky na fotky kameňov. Dovtedy mal plno argumentov, akurát bolo jasné, že nevie o čom je reč. Kpt. Matúš detto. Celkom pekne ho zhodnotil Peter Lukáč. Kpt. Matúš si myslel, že píše o Iršovi, písal však o sebe.
Zostal Jelínek,ktorý ani netuší, že v mytológii skutočne existujú božstvá ženské a mužské, ani to, čomu sa venujú na Ukrajine archeológovia z ukrajinskej akadémie vied. Vie len to, čo si nájde v bulvárnej tlači a to tu predkladá ako dôkaz. Ukrajinskí archeológovia by ho celkom určite za kolegu nepovažovali a ak , tak by sa celkom profesionálne hanbili. Oni totiž tie svoje menhiri a kultové kamene a drakov z akých sa tu vysmieva ktosi ďalší nielen študujú, ale aj publikujú v samostatných knihách. Ukrajinskí archeológovia sú totiž vzdelaní, aj keď žijú na tom vysmievanom východe. A našli ich dosť. Nielen menhiri, ale aj tých drakov.
TAKŽE:
Na tej fotke nie sú kamene, je tam rondel. To sú tie dva kruhy. Rondel je jedna vec, kamene sú druhá vec.
Ale tunajším oponentom sa je pozerať zbytočné. Im stačí sa spýtať na názor Jelínka, ktorý argumentuje Ukrajinou a pritom nevie nič ani o megalitických svätyniach na Ukrajine, ani o tom, že ich akadémia sa takémuto výskumu seriózne venuje a má aj výsledky, nie tajné, ale zverejnené. Jednooký medzi slepými je kráľom.
Jelínek , Jelínek... choď sa tam pozrieť, ešte stále tam majú na každom rohu sochu jedného známeho človeka, ktorého hlavným krédom bolo UČIŤ SA, UČIŤ SA, UČIŤ SA. Až sa niečo naučíš, budeš odborníkom, dovtedy len jelínkom. Argumentovať , že sa aké niečomu venuješ desať rokov a pritom nedokážeš rozoznať kultový kameň zo svätyne od šutra--- no načo sú nám potom také školy....
Vážení mudrci, mali by ste tušiť, čo si o vašich výskumoch a rekonštrukciach myslia napr. kunsthistorici, sklaplo by vám sebavedomie.
Zaujímavý výber z diskusie ktorá bežala na facebooku koncom minulého roka: Diskutujúci:
Kunsthistorik, doktorant z univerzity v Nitre, okresný archeológ , jeho kolegyňa, možno upratovačka, archeológ -zamestnanec akejsi s.r.o a niekoľko neidentifikovateľných ďalších (pravosť nickov nie je overená, ak sú pravé, boh ochraňuj slovenskú archeológiu!!!):
M C: Takže sme sa dozvedeli názory na Holíč väčšinou od ľudí, ktorí by sa bohorovne vyjadrovali aj k metodike štiepenia atómu, ani by sa neunúvali si o tom prečítať jediný riadok. Stačí im spýtať sa "odborníkov" čo si myslia, na vlastnú hlavu sa vykašlú a dobre robia.
Napr. L. C. píše:
Je jedno či boli v zemi alebo na povrchu, ide o to že nezaujali a to ani teraz keď sú zverejnené. Popradská hrobka sa našla náhodou a tiež pri bagrovaní terénu. Ale zaujala hneď ako sa do nej zaryla lyžica. Ja nie som odborník ani študovaní a tak neviem posúdiť skúsené oko archeológa a tom to je. Tú hrobku našiel robotník a bola by skončila ale bol tam akurát archeológ ktorého zaujal nejaký detail a báger zastavil !!! Už rozumieš čo chcem povedať ????"
M.C:
Fakt, nerozumiem. Pokiaľ viem, holíčske kamene sa tiež našli pri bagrovaní a zaujali hneď ako sa do nich zaryla lyžica bagra. Inak by sme o nich nevedeli a nikto by sa im nevenoval. To že nezaujali tých, ktorí sa tam nešli pozrieť, nie je čudné. Keby sa žiadny archeológ neunúval ísť do Matejoviec preto, že by bolo pred fajrontom, tak by to robotníci rozbagrovali. Pokiaľ viem, na tej stavbe toho rozbagrovali viacej, nielen jednu hrobku. Vie o tom, okrem archeológov, kde kto.
Chudák, čo netrafil ani k tým kameňom bude najskôr nejaký ďalší duchom chudobný archeológ, ktorých nám rôzne pseudouniverzity chŕlia ako mačky v máji mačatá. Lenže tie, aj keď sú tiež občas blbé, sú aspoň milé....
Ja som trafil a bez problémov. Je to v parku v centre mesta.
Toto ani nečítajte, to vôbec nie je pravda, v Holíči žiadne kamene nie sú. Bol som tam, nič som nenašiel. Skúšal som to tu zablokovať, ale nejde to. Toto je fake.
Hej boli ste tam? Nevideli ste :D Ste sa potom unahlili a dosť strapnili ked sa tu žalujete. Ved dajte nejaky argument pan Julius, nie taký debilný že to nečitajte je to fake :D Čo vás tak učili v kostole radiť čo maju a čo nemaju čitať? Keď sa vám to nepáči tak odítte alebo rozumne argumentujte a nemajte toľko drzosti a hrdosti že tu trapne niekomu budete odporúčať aby to nečítal. Itak vam to nepomože. Bojíte sa vari že tomu čo je v článku písané niekto uverí a ohrozí to akademickú vedu? Veľmi vás to rozčuluje?
Is there an English translation please ? Po anglicky, prosim?
www.megalit.szm.com
or google..translate :-(
Takí prisprostlí archeológovia a historici, akých máme na Slovensku (česť zopár výnimkám), sú asi málokde. Hanba národa! A tí naši archeológovia, tí dokážu max. naháňať detektoristov.....
archeológia mi často pripadá ako náboženstvo. Čo si nejaký archeológ vydá za pravdu, to sa potom šíri a všetci to opakujú. No kto sa skutočne hlbšie zamyslí a položí konštruktívne otázky?...
Bože, to sú ale pakovia! Riaditeľka múzea, zástupca primátora mesta a predseda archeologickej spoločnosti - výkvet národa. Oni si snáď pripadajú ešte aj múdri... a tá diera do kameňa, no to mňa podrž, pán vedec má IQ tykve ..... to si skutočne myslel, že rozborom kameňa sa dá zistiť, kedy bol opracovaný? To akože keď z kameňa vytesám sochu, tak niekto chemickým rozborom zloženia toho kameňa zistí, v ktorom roku som to robil? A taký hlupák sa mohol stať v Holíči zástupcom primátora!
Holíčania by sa mali schopiť a skutočne to svoje Stonehenge dokončiť. Čo by za taký objav dali inde! V Barcelone našli jeden kameň a koľko slávy okolo toho. A vy ich máte 20 a nič! A ešte si ich aj zahrabete...
Úryvky zo všetkých tu uverejnených príspevkov autora (v rozsahu do 50 % príspevku) možno voľne šíriť v elektronickej podobe za podmienky uvedenia mena autora a odkazu na túto stránku. V prípade potreby použitia tlačenou formou kontaktujte autora.
a pripomienky
Pripomienky k jednotlivým článkom a otázky môžete zaslať na adresu autora irsa@centrum.cz
Komentáre