Návrat na hlavnú stranu

Sokolia skala a jej Veľká čarodejka 

© Rudolf Irša, zverejnené 01.09.2007

Nielen na Slovensku, ale po celom svete sa nachádza veľa Sokolích skál. Dnes sa ich meno odvodzuje od hniezd Sokola, čo je správne len z časti. Skutočne sú pomenované podľa toho, že na týchto zväčša neprístupných skalných bralách hniezdil náš najrýchlejší vták. Hniezdil tam však nie ako jeden z mnohých zoologických druhov, ale hniezdil tam ako boží (slnečný) posol. Sokolie skaly neboli obyčajné, či svojim tvarom skôr neobyčajné geologické útvary. Boli to v mytologickom slova zmysle magické zariadenia plodnosti – svätyne v ktorých prichádzalo k styku plodivého slnečného lúča so zemou, do ktorej tento lúč vnikal bránou v skale. Bránou bola štrbina, prírodná alebo umelá jaskyňa, alebo bola brána len symbolicky vysekaná v skale. Mala štandardizovaný tvar odvodený od svojho prírodného vzoru, v symbolickom prevedení často mala tvar podobný gotickej bráne a bola na skale plytko vysekaná alebo len nakreslená.

Jednou z najkrajších a najmonumentálnejších sokolích skál na Slovensku je Sokolia skala nad obcou Hermanovce nad Topľou na východnom Slovensku. Skala svojim tvarom upútala pozornosť aj v modernej dobe v čase, keď v druhej polovici 20. storočia ochrana prírody sa stala jednou zo záujmových sfér štátu. Hermanovská Sokolia skala tak získala štatút chráneného prírodného útvaru – nie pre svoj nezvyčajný a mytologický charakter, ale pre hniezda vzácnych živočíchov. O jej význame v našich dejinách donedávna nikto netušil. Niektoré „Bizarné tvary“ na jej vrchole napriek tomu nezostali nepovšimnuté, ľudia si ich však vykladali ako hračky prírody a dávali im rôzne novodobé mená podľa vlastnej fantázie. Bolo tomu tak až do 1. novembra roku 2007, kedy sme, idúc inou cestou z Oblíka, ďalšieho významného kultového miesta, si pri zapadajúcom slnku povšimli, že skala je prispôsobená ľudskou rukou na kultové účely. Najvýraznejším objektom na nej bola v ten podvečer práve jej Brána, ktorá sa nachádza v strede skaly, širokej cca 150 metrov a vysokej približne 70-80 metrov. Brána je vysoká asi 5 metrov a pre netrénovaného človeka je nedostupná. Táto brána dokladá, že Sokolie skaly boli magickým stelesnením Veľkej Matky Zeme, jej orgánom.

sokolia skala Sokolia skala

Na tunajšej Sokolej skale sa nachádzajú stovky rôznych symbolov, postáv a v minulosti aj množstvo rôznych obetných predmetov. Figúry, mnohé vytvorené prírodou, mnohé upravené kamennými ale aj kovovými nástrojmi a domaľované, tu plnia rôzne funkcie. Tvorcovia mytologických príbehov ju pretvárali po generácie, stovky, možno tisícky rokov. Podľa spôsobu opracovania figúr skala zažila prinajmenej dve až tri výtvarné obdobia. Prírodné útvary, ktoré samy o sebe sú malým zázrakom, pre ktorý sa nielen v tomto prípade hľadajú rôzne „vedecké“ , čiže materialistické vysvetlenia, boli uctievane najprv vo svojej prirodzenej podobe. Potom ľudia s výtvarným cítením, aby napomohli videniu tým ostatným, robili do jednotlivých prírodných figúr malé zásahy. Stačilo kamenným kladivom vytĺcť jamku na vhodnom mieste a vzniklo oko, prípadne ústa a zo skaly s vhodným tvarom sa stala ľudská hlava z profilu. Povzbudení výsledkom sa vtedajší umelci pustili do náročnejších úprav a pôvodne len zaujímavo tvarované andezitové bralo začalo nadobúdať konkrétnu podobu postáv a dejov z ich mýtov.

Domnievajúc sa, že na Slovensku sa nemôže nachádzať nič významné a mimoriadne, lebo Slovensko je malá krajina (ako som bol vedecky odborne poučený niekoľkými „odborníkmi“), stavajúc sa k dokladom našej dávnej tradície a starobylosti našich mýtov a dlhovekosti našich dejín z poníženej pozície obdivovateľa iných národov a krajín, mnohí  ľudia nie sú ochotní sa na našu Skalu a deje na nej ani len pozrieť. Ani na fotografie.

Pravdou je, že človek je schopný vidieť len to, čo pozná a to čo vidí prispôsobuje stavu svojich vedomostí a schopností. Neschopnosť vidieť celkom zjavné veci preto súvisí ako so vzdelaním, ktoré sa dá nadobudnúť v tomto prípade aj prečítaním tohto príspevku, tak aj so psychickým stavom každého jednotlivca, ktorý je výsledkom vrodených vlastností a tiež dlhodobého pôsobenia kultúrneho a spoločenského prostredia naňho. Človek zaťažený predsudkami preto nie je schopný vidieť ani celkom zjavné veci, nie je schopný vidieť ani jednoznačnú rytinu na skale a keď mu podsunieme obrázok postavy na inej skale vytvorenej nedávno konkrétnym umelcom s tým, že ide o obrázok z našej skaly, prehlási to buď za dielo prírody, alebo len za vlastný psychický dojem. A nám nezostáva nič iné, než rešpektovať jeho duševnú slepotu s tým, že ani dnešné moderné umenie nie je schopný vidieť každý a ani to nakoniec od každého nechceme. Aj toto treba mať na pamäti skôr, ako vyslovíme pochybnosť o realite iným celkom zreteľnej.

Nevieme koľko ľudí a kultúr sa vystriedalo na tejto tvorbe, pozoruhodné však je, že do nimi vytvorených scén vieme vložiť aj naše nedávne mýty a rozprávky. To spája nás, našu kultúru a naše tradície s kultúrou a tradíciami dávnych tvorcov Sokolej skaly a nositeľov kultúry, v ktorej najvýznamnejšími sviatkami a slávnosťami boli magické obrady plodnosti, konané v čase slnovratov. A tieto slávnosti, aj keď v inej podobe, sú dodnes súčasťou aj našej kultúry a našich tradícií. Z tohto pohľadu hermanovská Sokolia skala, jej mýty a jej obrazy sú súčasťou našich, to je slovenských dejín, dokladom ich dlhovekosti.

Nie je možné vo vymedzenom priestore čo len vymenovať všetky postavy a všetky príbehy na nej. Pozrieme sa preto len na niektoré z nich.

brana raja

Brána Raja na Sokolej skale

Brána Raja symetricky umiestnená v strede skaly je základným bodom okolo ktorého sa odohráva celý dej zobrazený na skale. Dôležitosť ostatných scén a postáv môže byť nielen výsledkom nášho subjektívneho hodnotenia, ale záleží aj od ročného obdobia, dňa a hodiny, času, v ktorý ku skale prichádzame. V čase letného slnovratu, ale už týždne pred ním a týždne po ňom vidíme, že z hľadiska samotného magického obradu, symbolického oplodnenia Zeme Slnkom, najdôležitejšou postavou na skale je Veľká čarodejka.

Veľká čarodejka sa nachádza opäť symetricky v strede skaly, v jej hornej časti nad Bránou raja. Jej úlohou je riadiť proces magického oplodnenia skaly ako orgánu Zeme. Veľká čarodejka je plastika – polosocha vysoká vyše sedem metrov. Skladá sa z tela vysekaného v skale (sleduje prirodzený tvar skaly) a trojrozmernej, cca jeden meter vysokej hlavy.

velka carodejka

Čarodejka sa počas väčšiny dňa ukrýva v tieni na skale, zahalená plášťom. V letné dni ožije už okolo 5.30 LČ, keď začne pomaly otáčať hlavu smerom k juhu, akoby sa rozhliadala po okolí. Krátko pred deviatou hodinou čarodejka otočí hlavu naspäť k slnku a rozprestrie plášť . Pod ním sa ukážu magické predmety. Roztiahnutými prstami na pravej ruke nasmerovanej k slnku mu dáva pokyn. Jej hlava s dlhými vlasmi a vtáčím nosom pritom uprene pozerá priamo vpred. Po 10. hodine začne opäť otáčať hlavu k juhu za postupujúcim slnkom (foto 3 – Veľká čarodejka o 10 hod.). Okolo 12.00 pozerá opäť priamo, no po niekoľkých minútach otočí hlavu k východu, zahalí sa do plášťa a z rúk vypustí skupinu vtákov – poslov duchov, alebo priamo duchov predkov (foto 4 – Veľká čarodejka o 13. hod.). Celý tento dej, ktorý je oveľa zložitejší, je možné pozorovať z diaľky z vhodného miesta v letné dni počas slnečného počasia.

V inom ročnom období pri osvetlení slnkom, ktoré sa v tom čase nachádza nižšie nad obzorom zbadáme vedľa Veľkej čarodejky plastiky iných veľkých figúr, čo je súčasťou prezentácie deja, ktorý neprebieha na skale len v čase letného slnovratu, ale počas celého roka (animáciu si môžeme pozrieť na yotube pod heslom Veľká čarodejka).

Osobitnú pozornosť si zaslúži technika vyhotovenia figúr, plastík, kresieb a aj farebných malieb na skale. Napriek tomu, že väčšina figúr je vytvorená na prvý pohľad v nevhodnej andezitovej skale, ktorá sa pod údermi dlát rozpadala, výsledok práce je mimoriadne precízny. Postavy, vysoké niekoľko centimetrov až niekoľko metrov, majú jemné črty, mračia sa, usmievajú, z ich postoja a výrazu tváre je jasné, či sa tešia, či prejavujú zvedavosť, či ľahostajnosť. Toto všetko trvá len okamih a vyžaduje si to vhodné osvetlenie, aké poskytuje slnko za jasného letného dňa, niekedy však ranný úsvit alebo večerné šero. Stačí zmeniť uhol pohľadu, a to, čo sa stalo zjavne viditeľným, naraz vyzerá celkom inak. Pri sledovaní týchto premien sa vynára otázka, či skutočne niečo tak zložité mohli dávni ľudia na skale vytvoriť a pomocou akej techniky, či to predsa len nie je náhodná hra tieňov a svetla odrazeného od „prirodzeného“ povrchu skaly. Povrch skaly na mnohých miestach však bez najmenšej pochybnosti nie je „prirodzený“. Nedostupnosť skaly nie je pritom prekážkou pri tvorbe plastík. Ak vytvorenie diela v tak náročnom mieste bolo zároveň skúškou odvahy, nedostupnosť skaly a náročnosť práce boli naopak prednosťou toho, čo my dnes považujeme za prekážku.

Čestné postavenie Veľkej čarodejky v hornej časti skaly nad jej Bránou je dokladom o jej dôležitosti v mytológii na nej zobrazenej. Pritom samotná Veľká Čarodejka je len malou figúrkou na pleci približne 50 metrov vysokej mužskej postavy, ktorá stojí nad bránou spolu s rovnako vysokou ženskou postavou. Za vtáčou maskou sa zrejme v skutočnosti ukrýva muž. Čarodejky totiž v iných prípadoch nachádzame bez masky, pýšia sa vlastnou tvárou. Bez masky sú však často zobrazovaní aj čarodejníci. Čarodejky a čarodeji, ľudia, zvieratá a démoni tvoria na Sokolích skalách jednu spoločnosť, ktorá je riadená Veľkou čarodejkou (Veľkým čarodejom). Len oni stoja nad všetkým, určujú čo je dôležité, kedy a kto má čo vykonať, aby svet fungoval tak ako má. Nikto nestojí nad nimi. Nie sú démonmi ani bohmi, sú to ľudia, najschopnejší členovia rodu, znalci vecí, ktorí sa natoľko dokázali zblížiť s prírodou, že rozumejú zvieratám, ale aj stromom a skalám, celej prírode, že vedia ovládať jej magické moci.

Čarodeji neriadili len ľudskú spoločnosť, nekomunikovali len so zvieratami, ale ich pokyny poslúchali a poslúchajú aj nebeské telesá, ako nám to dodnes predvádza Veľká čarodejka na Sokolej skale. Skutočne, nehovoríme o minulosti, ale o súčasnosti, lebo tunajšia Veľká čarodejka tu svoju prácu koná od nepamäti až do dnešných dní.

 

Babka k babce,
budú kapce



Ďakujeme za podporu stránky (1€+)

Knihy iných autorov

Pavel Kroupa

Kameny krve a víry

Počet stran: 207

Vyšlo: 2010

Záhady pravěkých svatyní, odhalování tajemství neolitických svatyní Bretaně, Malty
a Slovenska

Veľká časť knihy popisuje megalitickú svätyňu
v Holíči na Slovensku.

Preberanie príspevkov na ďalšie elektronické publikovanie

Úryvky zo všetkých tu uverejnených príspevkov autora (v rozsahu do 50 % príspevku) možno voľne šíriť v elektronickej podobe za podmienky uvedenia mena autora a odkazu na túto stránku. V prípade potreby použitia tlačenou formou kontaktujte autora.

Diskusia

a pripomienky

Pripomienky k jednotlivým článkom a otázky môžete zaslať na adresu autora irsa@centrum.cz

Návrat na hlavnú stranu